Skip to main content

húknuť

Húknuť

Význam a Kontext

Slovo húknuťdva hlavné významy:

  1. Vydať prenikavý, hlboký zvuk, typický pre sovu alebo sirénu. (zvukomalebný výraz). Používa sa na opísanie zvuku ako prejavu alebo varovania.
  2. Krátko, hlasno zakričať, prehovoriť. (hovorové). Používa sa v kontexte náhleho vyjadrenia alebo výkriku.

Kontext použitia slova húknuť závisí od konkrétnej situácie. Môže sa vzťahovať na zvuky prírody, technické zariadenia alebo ľudskú reč.

Gramatika

Slovo húknuť je sloveso, dokonavý vid. Nedokonavý vid: húkať.

Časovanie

Prítomný čas: Sloveso húknuť sa v prítomnom čase nepoužíva (dokonavé sloveso).

Minulý čas:

Osoba Jednotné číslo Množné číslo
1. húkol som húkli sme
2. húkol si húkli ste
3. húkol húkli

Budúci čas:

Osoba Jednotné číslo Množné číslo
1. húknem húkneme
2. húkneš húknete
3. húkne húknu

Rozkazovací spôsob (imperatív)

Osoba Jednotné číslo Množné číslo
2. húkni húknite

Podmieňovací spôsob (kondicionál)

Prítomný čas:

Osoba Jednotné číslo Množné číslo
1. bol by som húkol boli by sme húkli
2. bol by si húkol boli by ste húkli
3. bol by húkol boli by húkli

Minulý čas:

Osoba Jednotné číslo Množné číslo
1. bol by som bol húkol boli by sme boli húkli
2. bol by si bol húkol boli by ste boli húkli
3. bol by bol húkol boli by boli húkli

Ďalšie tvary

  • Činné príčastie prítomné: (Neexistuje, pretože ide o dokonavé sloveso)
  • Trpné príčastie: (Neexistuje)
  • Slovesné podstatné meno: (Neexistuje)

Synonymá a Antonymá

Synonymá

  • zahučať
  • zakričať (v druhom význame)
  • vykríknuť (v druhom význame)
  • zarevať

Antonymá

  • zamĺknuť
  • zašepkať (v druhom význame)
  • Pre prvý význam (zvuk sovy) neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

  • Húknuť od prekvapenia: Náhle, prekvapene vykríknuť.
  • Húknuť na niekoho: Hlasno, nepríjemne na niekoho zakričať.
  • Pre slovo húknuť nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia s hlbším, preneseným významom (okrem vyššie uvedených kolokácií).

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo húknuť má onomatopoetický pôvod, imituje zvuk, ktorý sova vydáva. Je odvodené od slova „húkať“ pridaním predpony „nu-„, ktorá označuje jednorázovosť alebo dokonavosť deja.

Príklady použitia vo vetách

  • Z diaľky zahúknuť sova, čím prerušila ticho noci.
  • Keď zbadal tú správu, prekvapene húkol.
  • „Čo sa deje?!“ húkol na nás z okna sused.
  • Siréna zahúkla, a všetci vedeli, že je čas ísť do krytu.
  • Dieťa sa zľaklo a húklo od strachu.

Preklady

  • Angličtina: to hoot
  • Nemčina: heulen, aufschreien
  • Francúzština: hululer, crier
  • Španielčina: ulular, gritar
  • Taliančina: ululare, gridare
  • Ruština: ухать, вскрикнуть
  • Čínština: (priamy preklad neexistuje, použije sa opisný výraz vyjadrujúci zvuk)