Tvár
Tvár
Význam a Kontext
Slovo tvár označuje prednú časť hlavy človeka od brady po čelo, ohraničenú ušami a vlasovou líniou. Zahrňuje čelo, oči, nos, líca, ústa a bradu. (bežné)
Tvár môže tiež znamenať vonkajší prejav, podobu alebo vzhľad niečoho. (prenesený význam)
Gramatika
Slovo tvár je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru kosť.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | tvár | tváre |
| Genitív | tváre | tvárí |
| Datív | tvári | tváram |
| Akuzatív | tvár | tváre |
| Lokál | tvári | tvárach |
| Inštrumentál | tvárou | tvárami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- podoba (vonkajší prejav)
- výraz (emócie na tvári)
- ksicht (hovorové, expresívne)
- ústa (v niektorých kontextoch)
Antonymá
-
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- mať kamennú tvár (nedať najavo emócie)
- stratiť tvár (znemožniť sa, urobiť si hanbu)
- do tváre (priamo, otvorene)
- poznať niekoho po tvári (podľa vzhľadu)
- ukázať svoju pravú tvár (odhaliť svoj skutočný charakter)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo tvár pochádza z praslovanského *tvarь, ktoré súvisí so slovesom *tvoriti (tvoriť). Pôvodne označovalo vytvorený, utvorený vzhľad, podobu.
Príklady použitia vo vetách
- Jej tvár bola bledá a unavená.
- Na jeho tvári sa zračilo prekvapenie.
- Umy si tvár, si špinavý.
- V dave som zbadal známu tvár.
- Chráni si tvár pred slnkom klobúkom.
Preklady
- Angličtina: face
- Nemčina: Gesicht
- Francúzština: visage
- Španielčina: cara
- Taliančina: viso
- Ruština: лицо (lico)
- Čínština: 脸 (liǎn)