Skip to main content

dôstojný

Dôstojný

Význam a Kontext

Slovo dôstojný má niekoľko významov. Všeobecne označuje niekoho alebo niečo, čo si zasluhuje úctu a rešpekt, a je hodné vážnosti. Dôstojný význam slova sa môže líšiť v závislosti od kontextu, v ktorom sa používa.

  • Majúci vysokú morálnu hodnotu, čestný, zasluhujúci si úctu (dôstojný človek, dôstojné správanie).
  • Vyznačujúci sa reprezentatívnosťou, honosnosťou, urobený s noblesou (dôstojný príbytok, dôstojný pohreb).
  • Primeraný, zodpovedajúci určitej hodnote alebo postaveniu (dôstojný plat, dôstojné podmienky).
  • Gramatika

    Slovo dôstojný je prídavné meno akostné. Skloňuje sa podľa vzoru pekný.

    Skloňovanie prídavného mena dôstojný (vzor pekný)

    Pád Jednotné číslo (mužský rod) Jednotné číslo (ženský rod) Jednotné číslo (stredný rod) Množné číslo (mužský rod životný) Množné číslo (mužský rod neživotný) Množné číslo (ženský rod) Množné číslo (stredný rod)
    Nominatív dôstojný dôstojná dôstojné dôstojní dôstojné dôstojné dôstojné
    Genitív dôstojného dôstojnej dôstojného dôstojných dôstojných dôstojných dôstojných
    Datív dôstojnému dôstojnej dôstojnému dôstojným dôstojným dôstojným dôstojným
    Akuzatív dôstojného (životný) / dôstojný (neživotný) dôstojnú dôstojné dôstojných dôstojné dôstojné dôstojné
    Lokál dôstojnom dôstojnej dôstojnom dôstojných dôstojných dôstojných dôstojných
    Inštrumentál dôstojným dôstojnou dôstojným dôstojnými dôstojnými dôstojnými dôstojnými

    Stupňovanie:

    • 1. stupeň: dôstojný
    • 2. stupeň: dôstojnejší
    • 3. stupeň: najdôstojnejší

    Synonymá a Antonymá

    Synonymá

    Antonymá

    • nedôstojný
    • hanebný
    • potupný
    • nízky
    • bezvýznamný

    Frazeológia a Kolokácie

    • dôstojné podmienky (primerané životné podmienky)
    • dôstojný vek (úctyhodný vek)
    • dôstojné správanie (správanie plné rešpektu a úcty)
    • dôstojná úroveň (úroveň zasluhujúca si uznanie)

    Pôvod slova (Etymológia)

    Slovo dôstojný je odvodené od slova „dôstojnosť“, ktoré pochádza zo staroslovanského „достоинъ“ (dostoinŭ), čo znamená „hodný, zasluhujúci si“. Pôvodný význam súvisí s pojmom hodnoty a zaslúžilosti.

    Príklady použitia vo vetách

    • Bol to dôstojný človek, ktorý si zaslúžil úctu.
    • Žila v dôstojných podmienkach aj napriek ťažkostiam.
    • Mali by sme sa správať dôstojne a s rešpektom ku všetkým.
    • Usporiadali dôstojný pohreb pre zosnulého.
    • Dosiahol dôstojný vek v plnej sile.

    Preklady

    • Angličtina: dignified, worthy
    • Nemčina: würdevoll, würdig
    • Francúzština: digne
    • Španielčina: digno
    • Taliančina: dignitoso
    • Ruština: достойный (dostojnyj)
    • Čínština: 庄严的 (zhuāngyán de – slávnostný, vážny)