dusík
Dusík
Význam a Kontext
Dusík je chemický prvok so symbolom N a atómovým číslom 7. Za bežných podmienok je to bezfarebný, bez zápachu a nereaktívny plyn, ktorý tvorí hlavnú zložku zemskej atmosféry (približne 78 % objemu). Vo forme molekuly N2 je relatívne inertný.
Dusík má zásadný význam pre život, pretože je súčasťou aminokyselín, bielkovín, nukleových kyselín (DNA a RNA) a ďalších dôležitých biomolekúl. V priemysle sa využíva pri výrobe hnojív, výbušnín, plastov a iných produktov. Štylisticky sa jedná o odborný termín z oblasti chémie.
Gramatika
Dusík je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | dusík | dusíky |
| Genitív | dusíka | dusíkov |
| Datív | dusíku | dusíkom |
| Akuzatív | dusík | dusíky |
| Lokál | dusíku | dusíkoch |
| Inštrumentál | dusíkom | dusíkmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- azot (odborný, zastaraný názov)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- dusík v atmosfére
- kvapalný dusík (forma dusíka pri veľmi nízkych teplotách)
- zlúčeniny dusíka (chemické látky obsahujúce dusík)
- cyklus dusíka (biogeochemický cyklus dusíka v prírode)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo dusík pochádza zo slova „dusiť“, pretože jeho vdychovanie v čistej forme vedie k zaduseniu. Navrhol ho Jan Svatopluk Presl v roku 1820. Jeho pôvod je odvodený od jeho dusivých účinkov na organizmy v neprítomnosti kyslíka. Alternatívny názov „azot“ pochádza z gréckeho „a-zōē“, čo znamená „bez života“.
Príklady použitia vo vetách
- Atmosféra Zeme obsahuje približne 78 % dusíka.
- Kvapalný dusík sa používa na rýchle zmrazovanie.
- Hnojivá obohatené o dusík podporujú rast rastlín.
- Nedostatok dusíka v pôde môže spomaliť rast plodín.
- Dusík je nevyhnutný pre tvorbu bielkovín a nukleových kyselín.
Preklady
- Angličtina: Nitrogen
- Nemčina: Stickstoff
- Francúzština: Azote
- Španielčina: Nitrógeno
- Taliančina: Azoto
- Ruština: Азот
- Čínština: 氮 (dàn)