duj
Duj
Význam a Kontext
Slovo duj, v tomto tvare, je archaický imperatív (rozkazovací spôsob) slovesa dúť. Jeho význam je teda „fúkaj“, „vej“. Používa sa zriedkavo a má expresívny alebo archaický nádych. Častejšie sa vyskytuje v spojení s rozprávkovými bytosťami alebo v staršej literatúre.
Gramatika
Slovo „duj“ je sloveso v rozkazovacom spôsobe. Ide o 2. osobu jednotného čísla imperatívu od nedokonavého slovesa „dúť“. Sloveso „dúť“ je nedokonavé, jeho dokonavý pár je „fúknuť“.
Keďže „duj“ je iba rozkazovací spôsob, nečasuje sa v bežných časoch. Pre bližšie informácie o časovaní slovesa „dúť“ pozri časovanie tohto slovesa.
Pre sloveso dúť uvádzame nasledovné tvary:
- Rozkazovací spôsob (imperatív): duj (2. osoba j. č.)
- Činné príčastie prítomné: dujúci
- Slovesné podstatné meno: dutie
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- fúkaj
- vej
- dychaj
- vydychuj
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Duj vetrík, duj! – (Zriedkavé) Výzva vetru, aby fúkal.
- Duj, aby plachta nabrala silu. – (Zriedkavé) Povzbudenie k fúkaniu s cieľom poháňať plachtu.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo „dúť“ pochádza z praslovanského *dǫti, ktoré malo význam „fúkať“. To ďalej súvisí s indoeurópskym koreňom *dheu-, ktorý označoval pohyb vzduchu alebo dychu. Slovo „duj“ je teda odvodené priamo zo slovesa „dúť“ a zachováva si jeho pôvodný význam.
Príklady použitia vo vetách
- Duj do ohňa, aby sa rozhorel!
- Duj na horúci čaj, nech sa ochladí.
- „Duj, kráľovský vetríčku,“ zvolal princ, „nech moja loď pláva k vytúženému cieľu!“
Preklady
- Angličtina: Blow!
- Nemčina: Blase!
- Francúzština: Souffle!
- Španielčina: Sopla!
- Taliančina: Soffia!
- Ruština: Дуй! (Duj!)
- Čínština: 吹 (Chuī)!