Nadporučík

Nadporučík

Význam a Kontext

Nadporučík je vojenská hodnosť, ktorá sa používa v mnohých armádach po celom svete. Je to dôstojnícka hodnosť, ktorá je vyššia ako poručík a nižšia ako kapitán. Nadporučík zvyčajne velí čate alebo zastáva dôležité funkcie v rámci roty alebo práporu. (vojenský)

Gramatika

Slovo nadporučík je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru hrdina.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	nadporučík	nadporučíci
Genitív	nadporučíka	nadporučíkov
Datív	nadporučíkovi	nadporučíkom
Akuzatív	nadporučíka	nadporučíkov
Vokatív	nadporučík	nadporučíci
Lokál	nadporučíkovi	nadporučíkoch
Inštrumentál	nadporučíkom	nadporučíkmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dôstojník (všeobecné)
• poručík (zriedkavo, skôr v nedokonalej znalosti hodností)

Antonymá

• vojak (najnižšia hodnosť)
• kapitán (vyššia hodnosť)

Frazeológia a Kolokácie

• nadporučík v zálohe – vojak, ktorý má hodnosť nadporučíka a je zaradený do zálohy.
• povýšiť na nadporučíka – dosiahnuť hodnosť nadporučíka.
• slúžiť ako nadporučík – vykonávať službu s hodnosťou nadporučíka.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo nadporučík vzniklo zložením predpony „nad-“ (označujúcej vyššiu pozíciu) a slova „poručík“. Označuje teda dôstojníka postaveného nad poručíkom v hierarchii vojenských hodností. Podobné pomenovania existujú aj v iných jazykoch.

Príklady použitia vo vetách

• Nadporučík Novák viedol svoju čatu do útoku.
• Veliteľ roty ocenil nadporučíka za jeho odvahu.
• Stretli sme nadporučíka na vojenskej prehliadke.
• Nadporučík nám vysvetlil taktiku boja.
• Bol povýšený na nadporučíka za zásluhy v boji.

Preklady

• Angličtina: First lieutenant
• Nemčina: Oberleutnant
• Francúzština: Lieutenant
• Španielčina: Teniente
• Taliančina: Tenente
• Ruština: Старший лейтенант
• Čínština: 上尉 (Shàngwèi)