dôstojník

Dôstojník

Význam a Kontext

Dôstojník je vojenská hodnosť, resp. osoba s touto hodnosťou, ktorá velí vojenskej jednotke alebo plní špecializované úlohy v armáde, polícii alebo iných ozbrojených zložkách. Slovo dôstojník označuje osobu, ktorá dosiahla určitú úroveň v hierarchii vojenského alebo policajného systému a má právomoc rozhodovať a riadiť podriadených.

Gramatika

Podstatné meno, mužský rod, životné. Skloňovací vzor: chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	dôstojník	dôstojníci
Genitív	dôstojníka	dôstojníkov
Datív	dôstojníkovi	dôstojníkom
Akuzatív	dôstojníka	dôstojníkov
Lokál	dôstojníkovi	dôstojníkoch
Inštrumentál	dôstojníkom	dôstojníkmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• veliteľ
• vodca
• kapitán (v závislosti od hodnosti)
• major (v závislosti od hodnosti)

Antonymá

• vojak
• podriadený
• civilista (v niektorých kontextoch)

Frazeológia a Kolokácie

• Dôstojník vo výslužbe: Bývalý dôstojník, ktorý už aktívne neslúži.
• Povýšiť na dôstojníka: Získať dôstojnícku hodnosť.
• Dôstojnícky zbor: Skupina dôstojníkov v určitej vojenskej jednotke.
• Dôstojnícka hodnosť: Postavenie dôstojníka v hierarchii.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo dôstojník pochádza zo slova „dôstojný“, ktoré v staršom jazyku znamenalo „mať vážnosť, úctu, zaslúžiť si rešpekt“. Pôvodne označovalo osobu, ktorá je hodná úcty a rešpektu, a to sa prenieslo aj do vojenského kontextu, kde dôstojník predstavuje autoritu a veliteľa.

Príklady použitia vo vetách

• Dôstojník vydal rozkaz na presun jednotky.
• Stretol som starého priateľa, ktorý je teraz vysokým dôstojníkom v armáde.
• Dôstojníci sa zúčastnili na strategickej porade.
• Nový dôstojník sa rýchlo adaptoval v prostredí.
• Dôstojník bol zodpovedný za výcvik nových regrútov.

Preklady

• Angličtina: Officer
• Nemčina: Offizier
• Francúzština: Officier
• Španielčina: Oficial
• Taliančina: Ufficiale
• Ruština: Офицер (Oficer)
• Čínština: 军官 (Jūnguān)