Ruvačka

Ruvačka

Význam a Kontext

Ruvačka je hovorové označenie pre bitku, potýčku alebo šarvátku, často s prvkami neorganizovaného a chaotického boja. Slovo sa používa najmä v kontexte fyzického konfliktu medzi dvoma alebo viacerými osobami. (hovorové)

Ruvačka významovo sa spravidla odlišuje od formálnych zápasníckych disciplín tým, že prebieha bez vopred stanovených pravidiel a cieľom je fyzicky premôcť protivníka.

Gramatika

Slovo ruvačka je podstatné meno ženského rodu, skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	ruvačka	ruvačky
Genitív	ruvačky	ruvačiek
Datív	ruvačke	ruvačkám
Akuzatív	ruvačku	ruvačky
Lokál	ruvačke	ruvačkách
Inštrumentál	ruvačkou	ruvačkami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• bitka
• potýčka
• šarvátka
• mlátenica (expresívne)
• šrumec (hovorové)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• vyvolať ruvačku – spôsobiť vznik bitky
• pustiť sa do ruvačky – začať sa biť
• roztrhnúť sa ruvačka – bitka vznikla náhle
• skončiť v ruvačke – účasť v bitke

Pôvod slova (Etymológia)

**Ruvačka pôvod slova** má v slovese „rvať sa“, ktoré pochádza z praslovanského „*rъvati“, čo znamená trhať, ťahať. Významovo sa slovo posunulo od ťahania a trhania k fyzickému boju.

Príklady použitia vo vetách

• Po hádke nasledovala prudká ruvačka pred barom.
• Svedkovia opísali ruvačku ako chaotickú a brutálnu.
• Polícia zasiahla, aby ukončila ruvačku medzi fanúšikmi.
• Organizátor podujatia sa obával, že by mohlo dôjsť k ďalšej ruvačke.
• Účastníci demonštrácie sa dostali do ruvačky s policajtmi.

Preklady

• Angličtina: brawl
• Nemčina: Schlägerei
• Francúzština: bagarre
• Španielčina: pelea
• Taliančina: rissa
• Ruština: драка
• Čínština: 斗殴 (dòｕ ōｕ)