Údiv
Údiv
Význam a Kontext
Údiv je pocit prekvapenia alebo ohromenia, ktorý vzniká v dôsledku niečoho nečakaného, nezvyčajného alebo mimoriadneho. Vyjadruje silnú emóciu spojenú s nečakaným zjavením alebo objavom. (knižné). Je to reakcia na niečo, čo človek považuje za pozoruhodné alebo nezvyčajné. Používa sa na vyjadrenie silného prekvapenia, obdivu alebo úžasu.
Gramatika
Slovo „údiv“ je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | údiv | údivy |
| Genitív | údivu | údivov |
| Datív | údivu | údivom |
| Akuzatív | údiv | údivy |
| Lokál | údive | údivoch |
| Inštrumentál | údivom | údivmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- ľahostajnosť
- nezáujem
- apatia
- nuda
Frazeológia a Kolokácie
- hľadieť s údivom – pozerať s veľkým prekvapením
- nemo stáť v údive – byť ohromený natoľko, že človek nemôže hovoriť
- prepuknúť v údiv – náhle prejaviť údiv
- vyvolať údiv – spôsobiť u niekoho údiv
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo „údiv“ je slovanského pôvodu. Je odvodené od slovesa „diviť sa“, ktoré pochádza z praslovanského „*diviti sę“, čo znamenalo „pripadať divným“ alebo „byť prekvapený“. Súvisí s indoeurópskym koreňom „*deiw-„, ktorý znamenal „žiariť“ alebo „byť jasný“, čo naznačuje pôvodný význam niečoho, čo vyvoláva prekvapenie svojou výnimočnosťou.
Príklady použitia vo vetách
- S údivom sledovala, ako sa dejú nečakané veci.
- Jeho tvár sa zvraštila v údive, keď zbadal ten výjav.
- Správa o jeho víťazstve vyvolala v celom meste údiv a radosť.
- S údivom som počúval jeho rozprávanie o dobrodružstvách v ďalekých krajinách.
- Jeho talent nás napĺňa údivom a obdivom.
Preklady
- Angličtina: amazement, wonder, astonishment
- Nemčina: Erstaunen, Verwunderung
- Francúzština: étonnement, émerveillement
- Španielčina: asombro, admiración
- Taliančina: stupore, meraviglia
- Ruština: удивление
- Čínština: 惊讶 (jīngyà)