burácanie

Burácanie

Význam a Kontext

Burácanie znamená silný, hlboký, dunivý zvuk, často sprevádzajúci nejaký mohutný dej, jav alebo pohyb. Môže ísť o zvuk hromu, vodopádu, motora, davu ľudí a podobne. Slovo vyjadruje intenzitu a mohutnosť zvuku.

Gramatika

Slovo „burácanie“ je podstatné meno stredného rodu, singularia tantum (používa sa len v jednotnom čísle), so skloňovacím vzorom „vysvedčenie“.

Pád	Jednotné číslo
Nominatív	burácanie
Genitív	burácania
Datív	burácaniu
Akuzatív	burácanie
Lokál	burácaní
Inštrumentál	burácaním

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• hromženie
• dunenie
• hučanie
• rachotenie
• rev

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Burácanie hromu: silný zvuk hromu počas búrky.
• Burácanie vodopádu: mohutný zvuk padajúcej vody.
• Burácanie motora: silný zvuk bežiaceho motora.
• Burácanie davu: hlasný krik a hluk veľkého počtu ľudí.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „burácanie“ je odvodené od slovesa „búrať sa“, ktoré má praslovanský pôvod. Pôvodný význam súvisel s prudkým, ničivým pohybom a zvukmi, ktoré ho sprevádzajú.

Príklady použitia vo vetách

• Počas búrky sme počuli silné burácanie hromu.
• Burácanie vodopádu bolo ohlušujúce.
• Burácanie motora pretekárskeho auta bolo vzrušujúce.
• Burácanie davu bolo počuť až do diaľky.
• Na námestí sa ozývalo burácanie prejavov a výkrikov.

Preklady

• Angličtina: rumbling, roaring, thunder
• Nemčina: Donnern, Dröhnen, Grollen
• Francúzština: grondement, rugissement, tonnerre
• Španielčina: estruendo, rugido, trueno
• Taliančina: boato, ruggito, tuono
• Ruština: грохот (grochot)
• Čínština: 轰鸣 (hōngmíng)