ibn
Ibn
Význam a Kontext
Slovo ibn má v arabskom jazyku význam syn. Používa sa ako súčasť mena, kde označuje otcovstvo. Napríklad, „Ahmed ibn Muhammad“ znamená „Ahmed, syn Muhammada“. (arabské). Kontext použitia je prevažne historický a genealogický.
Gramatika
Slovo „ibn“ je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Používa sa iba v singulári (jednotnom čísle). Vzhľadom na špecifické použitie v menách, „ibn“ sa v slovenčine neskloňuje, preberá sa v pôvodnom tvare.
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- syn
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo ibn pochádza z arabského jazyka, kde має základný význam „syn“. Etymologický pôvod siaha až k semitským koreňom označujúcim potomstvo.
Príklady použitia vo vetách
- Ibn Battuta bol známy stredoveký cestovateľ.
- Slávny lekár Ibn Sina je v Európe známy ako Avicenna.
- Historické záznamy často uvádzajú mená s použitím ibn na označenie rodovej línie.
Preklady
- Angličtina: son of (v kontexte mena)
- Nemčina: Sohn von (v kontexte mena)
- Francúzština: fils de (v kontexte mena)
- Španielčina: hijo de (v kontexte mena)
- Taliančina: figlio di (v kontexte mena)
- Ruština: сын (syn – pri preklade celého mena sa význam „ibn“ často vynecháva)
- Čínština: (priamy preklad neexistuje, používa sa opis „syn niekoho“)