kov

Kov

Význam a Kontext

Kov je tuhý, kryštalický materiál, ktorý je zvyčajne lesklý, kujný, ťažný a dobre vedie teplo a elektrinu. Väčšina kovov je chemicky reaktívna a tvorí zlúčeniny s inými prvkami. (odborné)

Kov sa tiež používa ako všeobecné označenie pre predmety vyrobené z kovového materiálu. Napríklad, „kovové náradie“.

Gramatika

Kov je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	kov	kovy
Genitív	kovu	kovov
Datív	kovu	kovom
Akuzatív	kov	kovy
Lokál	kove	kovoch
Inštrumentál	kovom	kovmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• metal (cudzojazyčné synonymum)
• ruda (v kontexte suroviny)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• tvrdý ako kov – ťažko zlomiteľný, neoblomný charakter.
• ľahký kov – kovy s nižšou hustotou.
• farebný kov – kovy, ktoré nie sú železné (napr. meď, hliník).
• obrábanie kovov – proces tvárnenia kovov do požadovaných tvarov.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo kov pochádza z praslovanského *kovъ, ktoré malo význam ‚kováčstvo, to, čo sa kuje‘. Koreň je spoločný s slovesom kuť.

Príklady použitia vo vetách

• Železo je veľmi dôležitý kov.
• Sochy boli odliate z bronzu, zliatiny kovov.
• Zlato je drahý kov, ktorý si ľudia veľmi cenia.
• Pracoval v dielni, kde sa obrábali kovy.
• Našiel starý kov v zemi.

Preklady

• Angličtina: Metal
• Nemčina: Metall
• Francúzština: Métal
• Španielčina: Metal
• Taliančina: Metallo
• Ruština: Металл (Metall)
• Čínština: 金属 (jīnshǔ)