koreň
Koreň
Význam a Kontext
Slovo koreň má viacero významov, ktoré sa líšia v závislosti od kontextu.
1. (botanika) Podzemná časť rastliny, ktorá slúži na upevnenie v pôde a získavanie živín a vody. Typicky sa nachádza pod povrchom zeme.
2. (prenesene) Pôvod, základ, podstata niečoho. Napríklad: „Koreň problému je v nedostatku komunikácie.“
3. (matematika) Riešenie rovnice. Napríklad: „Nájdi koreň kvadratickej rovnice.“
4. (lingvistika) Najmenšia významová časť slova, ktorá zostáva po odobratí predpôn a prípon.
5. (anatómia) Časť orgánu, ktorá je spojená s telom. Napríklad: Koreň jazyka, koreň vlasu, koreň zuba.
Gramatika
Slovo koreň je podstatné meno mužského rodu neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | koreň | korene |
| Genitív | koreňa | koreňov |
| Datív | koreňu | koreňom |
| Akuzatív | koreň | korene |
| Lokál | o koreni | o koreňoch |
| Inštrumentál | s koreňom | s koreňmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- základ (prenesene)
- pôvod (prenesene)
- podstata (prenesene)
- riešenie (v matematike)
Antonymá
- vetva (pre rastlinu)
- následok (prenesene)
- dôsledok (prenesene)
Frazeológia a Kolokácie
- mať korene niekde (byť s niečím spätý, mať niekde pôvod)
- vytrhnúť zo zeme aj s koreňmi (úplne odstrániť)
- ísť ku koreňu veci (zaoberať sa podstatou problému)
- koreň zla (príčina problému)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo koreň pochádza z praslovanského *korenь, ktoré má indoeurópsky pôvod. Príbuzné slová nájdeme v mnohých indoeurópskych jazykoch, napríklad v latinskom „radix“ (koreň) alebo v anglickom „root“. Pôvodný význam súvisel s podzemnou časťou rastliny.
Príklady použitia vo vetách
- Koreň stromu zasahoval hlboko do zeme.
- Musíme ísť ku koreňu problému, ak ho chceme vyriešiť.
- Vypestoval si silné korene v miestnej komunite.
- Botanici skúmali štruktúru koreňov.
- Učiteľ vysvetľoval nájdenie koreňov rovnice.
Preklady
- Angličtina: Root
- Nemčina: Wurzel
- Francúzština: Racine
- Španielčina: Raíz
- Taliančina: Radice
- Ruština: Корень (Koren’)
- Čínština: 根 (Gēn)