Skip to main content

Úradovať

Úradovať

Význam a Kontext

Slovo úradovaťdva základné významy. 1. (nedokonavé) Vykonávať úradnú činnosť, zastávať úrad, byť v úrade. 2. (nedokonavé) V prenesenom zmysle, konať spôsobom typickým pre úrad alebo úradníka, často s negatívnym podtónom, zdôrazňujúcim formalizmus, prehnanú byrokraciu alebo mocenskú nadradenosť.

Úradovať sa používa v kontexte štátnej správy, samosprávy, ale aj v bežnom rozhovore na označenie administratívnych alebo formálnych postupov.

Gramatika

Úradovať je sloveso, nedokonavého vidu. Jeho vidovou dvojicou je sloveso vyúradovať. Zaraďujeme ho do slovesnej triedy, ktorá sa časuje podľa vzoru pracovať.

Časovanie slovesa úradovať

Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
Prítomný úradujem úraduješ úraduje úradujeme úradujete úradujú
Minulý úradoval som úradoval si úradoval úradovali sme úradovali ste úradovali
Budúci budem úradovať budeš úradovať bude úradovať budeme úradovať budete úradovať budú úradovať

Rozkazovací spôsob

  • úraduj
  • úradujme
  • úradujte

Podmieňovací spôsob

Prítomný čas

  • úradoval by som
  • úradoval by si
  • úradoval by
  • úradovali by sme
  • úradovali by ste
  • úradovali by

Minulý čas

  • bol by som úradoval
  • bol by si úradoval
  • bol by úradoval
  • boli by sme úradovali
  • boli by ste úradovali
  • boli by úradovali

Činné príčastie prítomné

úradujúci

Slovesné podstatné meno

úradovanie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

  • slúžiť (v úrade)
  • pôsobiť (v úrade)
  • vykonávať funkciu
  • byrokratizovať (v prenesenom význame, negatívne)

Antonymá

  • nečinnosť
  • uvoľniť sa (z úradu)
  • nerobiť nič
  • Pre slovo úradovať je ťažké nájsť priame antonymá, pretože samotný akt úradovania je definovaný činnosťou v rámci istých pravidiel. Antonymá sa skôr viažu na zrušenie výkonu úradu alebo absenciu akejkoľvek činnosti.

Frazeológia a Kolokácie

  • úradovať s ľuďmi (konať s nimi z pozície moci a byrokraticky)
  • úradovať od stola (neriešiť problémy priamo, ale len administratívne)
  • úradovať pridlho (zotrvať v úrade dlhšie, než je žiaduce)
  • Jeho úradovanie bolo plodné (jeho pôsobenie v úrade prinieslo výsledky).

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo úradovať je odvodené od slova úrad, ktoré pochádza z praslovanského *ǫřadъ, čo znamenalo usporiadanie, poriadok. Samotné sloveso úradovať vzniklo pridaním prípony –ovať, čím sa vyjadrila činnosť spojená s výkonom úradu.

Príklady použitia vo vetách

  • Starosta bude zajtra úradovať od 9:00 do 12:00.
  • Jeho štýl úradovania bol veľmi formálny a neosobný.
  • Advokát začal úradovať vo vlastnej kancelárii.
  • Nemám rád, keď so mnou niekto úraduje – chcem, aby so mnou jednali ako s človekom.
  • Počas pandémie museli mnohí zamestnanci úradovať z domu.

Preklady

  • Angličtina: to officiate, to administer
  • Nemčina: amtieren, verwalten
  • Francúzština: officier, administrer
  • Španielčina: oficiar, administrar
  • Taliančina: officiare, amministrare
  • Ruština: исполнять обязанности (ispolnyat‘ obyazannosti)
  • Čínština: 履行职责 (lǚxíng zhízé)