Vzor žena
Vzor žena
Vzor žena predstavuje jeden zo základných skloňovacích vzorov pre podstatné mená ženského rodu v slovenskom jazyku. Spolu so vzorom ulica pokrýva skloňovanie väčšiny feminín zakončených na samohlásku -a. Pochopenie jeho pravidiel je kľúčové pre správne ohýbanie slov v každodennej komunikácii.
Kedy sa podstatné mená skloňujú podľa vzoru žena?
Podstatné meno sa skloňuje podľa vzoru žena, ak spĺňa všetky tri nasledujúce podmienky:
- Je ženského rodu (poukazujeme naň zámenom tá, napr. tá sestra, tá mašľa).
- V nominatíve jednotného čísla (kto? čo?) je zakončené na samohlásku -a.
- Tomuto koncovému -a predchádza mäkká alebo obojaká spoluhláska.
Do skupiny mäkkých spoluhlások patria: ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž, c, dz, j.
Do skupiny obojakých spoluhlások patria: b, m, p, r, s, v, z, f.
Príklady podstatných mien skloňovaných podľa vzoru žena:
- Po mäkkej spoluhláske: vôľa, duša, cibuľa, schôdza, nádej, Mária (cudzie meno)
- Po obojakej spoluhláske: ryba, mama, sestra, farba, správa, chvíľa
Pozor: Hlavný rozdiel medzi vzormi žena a ulica spočíva práve v spoluhláske pred koncovým -a. Ak pred -a stojí tvrdá spoluhláska (d, t, n, l, k, g, h, ch), podstatné meno sa skloňuje podľa vzoru ulica (napr. fakulta, noha, ruka).
Skloňovanie vzoru žena
Prehľad pádových koncoviek pre vzor žena v jednotnom a množnom čísle.
| Pád | Pádová otázka | Jednotné číslo (singulár) | Množné číslo (plurál) |
|---|---|---|---|
| Nominatív | kto? čo? | žena | ženy |
| Genitív | (bez) koho? čoho? | ženy | žien |
| Datív | (dám) komu? čomu? | žene | ženám |
| Akuzatív | (vidím) koho? čo? | ženu | ženy |
| Lokál | (o) kom? čom? | žene | ženách |
| Inštrumentál | (s) kým? čím? | ženou | ženami |
Podrobný rozbor pádových koncoviek
Jednotlivé pády majú svoje špecifiká, ktorým je potrebné venovať pozornosť pre správne použitie.
Genitív a Akuzatív jednotného čísla (-y, -u)
V genitíve jednotného čísla má vzor žena vždy tvrdú koncovku -y. Akuzatív má koncovku -u.
- Genitív: bez mamy, od sestry, kúsok cibule, dobehnúť do cieľa
- Akuzatív: vidím tetu, poprosím rybu, mám novú tašku
Pomôcka: Ak váhate medzi vzorom žena a ulica, pozrite sa na genitív singuláru. Vzor žena má koncovku -y (od mamy), zatiaľ čo vzor ulica má koncovku -e (od vôle).
Datív a Lokál jednotného čísla (-e)
V datíve a lokále jednotného čísla je pre vzor žena charakteristická koncovka -e. Toto je ďalší dôležitý rozlišovací znak oproti vzoru ulica, ktorý v týchto pádoch používa koncovku -i.
- Datív: dám to babke, pomôžem Saše, verím v nádej
- Lokál: rozprávam o mame, sedím na lavičke, bývam v Banskej Bystrici (výnimka pri menách)
Pozor: Pri skloňovaní podstatného mena pani sa v datíve a lokále používa tvar panej, nie pane.
Genitív množného čísla (nulová koncovka)
Genitív plurálu je pri vzore žena najkomplexnejší. Základom je nulová pádová koncovka (t. j. slovo sa končí na spoluhlásku kmeňa). Aby sa uľahčila výslovnosť, medzi spoluhlásky sa často vkladá samohláska alebo dvojhláska.
- Vkladné -ie-: mašľa – mašieľ, chvíľa – chvíľ (rytmické krátenie)
- Vkladné -o-: schôdza – schôdzok, farba – farieb, sestra – sestier
- Vkladné -á-: správa – správ
- Bez vkladnej samohlásky: nádej – nádejí, báseň – básní
Rytmické krátenie pri vzore žena
Rytmický zákon (alebo pravidlo o rytmickom krátení) hovorí, že v slovenskom slove nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky za sebou. Ak k takejto situácii dôjde, druhá dlhá slabika sa skráti. Pri vzore žena sa to týka najmä pádov v množnom čísle a genitívu plurálu s vkladnou dvojhláskou.
Uplatnenie pravidla:
- Kmeň slova obsahuje dlhú slabiku: napr. vôľa, chvíľa, pieseň, brána.
- Pádová koncovka je dlhá: napr. -ám, -ách, -ami alebo vkladná dvojhláska -ie-.
- Dochádza ku kráteniu koncovky: dlhá koncovka sa zmení na krátku.
Príklady rytmického krátenia:
- chvíľa (dlhý kmeň) + -ám (dlhá koncovka) → chvíľam (nie chvíľam)
- pieseň (dlhý kmeň) + -ami (dlhá koncovka) → piesňami (nie piesňami)
- brána (dlhý kmeň) + -ách (dlhá koncovka) → bránach (nie bránach)
- chvíľa (dlhý kmeň) + -ieľ (dlhá vkladná dvojhláska) → chvíľ (nie chvíeľ)
Pomôcka: Ak má slovo v základnom tvare dĺžeň alebo dvojhlásku (napr. práca, nádej, túžba), v množnom čísle budú pádové koncovky krátke (prácam, nádejam, túžbami).
Najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť
- Zámena s vzorom ulica: Použitie koncovky -i v datíve a lokále jednotného čísla.
Pozor: Správne je dám mame, nie dám mami. Správne je o tete, nie o teti. - Nesprávne uplatnenie rytmického krátenia: Ponechanie dlhej koncovky po dlhej kmeňovej slabike.
Pozor: Píšeme s piesňami, nie s piesňami. Píšeme k bránam, nie k bránam. - Chyby v genitíve množného čísla: Nesprávna alebo chýbajúca vkladná samohláska.
Pozor: Správne je päť hrušiek (nie hrušiek), veľa úloh (nie úloh). - Písanie y/i: V genitíve jednotného čísla sa vždy píše tvrdé y.
Pozor: Správne je bez ryby, nie bez rybi.