Vzory slovies
Vzory slovies (časovanie)
Časovanie, odborne nazývané aj konjugácia, je zmena tvaru slovesa v závislosti od gramatických kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, spôsob a rod. Slovenský jazyk, podobne ako iné flektívne jazyky, využíva na zjednodušenie tohto systému sústavu vzorov. Pochopenie týchto vzorov je kľúčové pre správne používanie slovies v akejkoľvek situácii. Nejde len o mechanické učenie sa tvarov, ale o pochopenie logiky, ktorá určuje, ako sa dané sloveso bude správať v prítomnom čase, ako sa z neho vytvorí rozkaz alebo príčastie.
Základom pre zaradenie slovesa k správnemu vzoru je jeho kmeňotvorná prípona v prítomnom čase a tvar 3. osoby množného čísla. Práve tieto dva prvky definujú príslušnosť k jednej z piatich slovesných tried a konkrétnemu vzoru.
Princíp časovania a kmeňové prípony
Každé sloveso má svoj základný tvar – neurčitok (napr. čítať, robiť, niesť). Pri časovaní sa však pracuje s tzv. prítomníkovým kmeňom, ktorý vznikne odtrhnutím prípony neurčitku. K tomuto kmeňu sa pripájajú kmeňotvorné prípony (najčastejšie -á-, -ie-, -e-, -í-) a osobné prípony. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie slovesa k vzoru je práve tvar 3. osoby jednotného a množného čísla v prítomnom čase.
- 3. osoba jednotného čísla (on, ona, ono): Ukazuje základnú kmeňovú samohlásku (napr. chytá, rozumie, nesie, robí).
- 3. osoba množného čísla (oni, ony): Definuje presný podtyp vzoru a odlišuje od seba slovesá, ktoré môžu mať v 3. osobe jednotného čísla rovnakú príponu (napr. chytajú vs. čítajú; nesú vs. češú).
Rozdelenie slovies do tried a vzorov
Na základe kmeňotvorných prípon delíme slovesá do piatich základných tried, v rámci ktorých existujú konkrétne vzory.
1. trieda: vzor CHYTAŤ (-á)
Do tejto triedy patria slovesá, ktorých prítomníkový kmeň sa končí na samohlásku -á- a v 3. osobe množného čísla majú príponu -ajú. Ide o veľmi rozsiahlu skupinu slovies.
Pomôcka: V neurčitku sa často končia na -ať (chytať, volať, čakať).
Časovanie v prítomnom čase (vzor CHYTAŤ)
| Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| 1. (ja, my) | chytám | chytáme |
| 2. (ty, vy) | chytáš | chytáte |
| 3. (on/ona/ono, oni/ony) | chytá | chytajú |
- Rozkazovací spôsob: chytaj, chytajme, chytajte
- Ďalšie príklady: začínať, volať, kývať, prekladať, dúfať, plávať
Pozor: Nezamieňať so vzorom čítať, ktorý patrí do 5. triedy a má odlišné tvorenie niektorých tvarov napriek podobnému neurčitku.
2. trieda: vzor ROZUMIEŤ (-ie)
Charakteristickým znakom je kmeňotvorná prípona -ie-, ktorá sa v 3. osobe množného čísla mení na -ejú.
Pomôcka: V neurčitku majú tieto slovesá príponu -ieť (rozumieť, smieť, chcieť).
Časovanie v prítomnom čase (vzor ROZUMIEŤ)
| Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| 1. (ja, my) | rozumiem | rozumieme |
| 2. (ty, vy) | rozumieš | rozumiete |
| 3. (on/ona/ono, oni/ony) | rozumie | rozumejú |
- Rozkazovací spôsob: rozumej, rozumejme, rozumejte
- Ďalšie príklady: smieť, dospieť, ovdovieť
3. trieda: vzory NIESŤ, TISNÚŤ, BRAŤ, ŽAŤ (-ie, -ú/-ú)
Táto trieda je vnútorne najrozmanitejšia. Spoločným znakom je, že slovesá majú v 3. osobe jednotného čísla príponu -ie alebo -e, ale v 3. osobe množného čísla majú „holú“ príponu -ú (alebo -u). Kmeň sa tu často javí ako jednoslabičný.
Vzor NIESŤ
Prítomníkový kmeň sa končí na spoluhlásku a v 3. os. j. č. sa pripája -ie, v 3. os. mn. č. -ú.
Časovanie v prítomnom čase (vzor NIESŤ)
| Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| 1. (ja, my) | nesiem | nesieme |
| 2. (ty, vy) | nesieš | nesiete |
| 3. (on/ona/ono, oni/ony) | nesie | nesú |
- Rozkazovací spôsob: nes, nesme, neste
- Ďalšie príklady: viesť, piecť, triasť, rásť, liezť
Ďalšie vzory 3. triedy:
- TISNÚŤ: Patria sem slovesá zakončené v neurčitku na -nuť (okrem vzoru padnúť). Časujú sa podobne ako niesť, ale v minulom čase často strácajú slabiku -nu- (tisol, nie tisnul). Príklady: tlačiť (tlačí), hynúť, plynúť, minúť.
- BRAŤ: Slovesá s vkladnou dvojhláskou -ie- v prítomnom čase (beriem, berieš…) a krátkym kmeňom v neurčitku. Príklady: prať, drať, žrať.
4. trieda: vzory ROBIŤ, KRIČAŤ, VIDIEŤ (-í)
Základným znakom tejto triedy je prípona -í v 3. osobe jednotného čísla a prípona -ia v 3. osobe množného čísla. Rozdiel medzi vzormi je v spoluhláske predchádzajúcej príponu, čo ovplyvňuje tvorenie rozkazovacieho spôsobu a príčastí.
Vzor ROBIŤ
Pred príponou -í je tvrdá alebo obojaká spoluhláska.
Časovanie v prítomnom čase (vzor ROBIŤ)
| Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| 1. (ja, my) | robím | robíme |
| 2. (ty, vy) | robíš | robíte |
| 3. (on/ona/ono, oni/ony) | robí | robia |
- Rozkazovací spôsob: rob, robme, robte
- Ďalšie príklady: platiť, hovoriť, variť, prosiť, súťažiť, stratiť
Vzor KRIČAŤ
Pred príponou -í je mäkká spoluhláska (č, š, ž, dž, c, dz, j).
- Časovanie: zhodné s vzorom robiť (kričím, kričíš, kričí, kričia).
- Rozkazovací spôsob: krič, kričme, kričte (bez zmeny kmeňa)
- Ďalšie príklady: držať, mlčať, skákať (skáče), dýchať (dýše)
Pozor: Niektoré slovesá zakončené na -ať, ako skákať alebo dýchať, sa časujú podľa vzoru kričať, nie chytať. Rozhodujúci je tvar 3. osoby: on skáče, on dýše.
Vzor VIDIEŤ
Do tohto vzoru patrí len niekoľko slovies, ktoré majú v neurčitku -ieť, ale časujú sa s príponou -í. Sú to napríklad: vidieť, sedieť, letieť, visieť, bolieť.
- Časovanie: zhodné s vzorom robiť (vidím, vidíš, vidí, vidia).
- Rozkazovací spôsob: pozeraj (používa sa tvar od nedokonavého slovesa)
5. trieda: vzory ČÍTAŤ, PRACOVAŤ, PADNÚŤ
Táto trieda je charakteristická tým, že slovesá majú v prítomnom čase kmeň rozšírený o vkladaciu slabiku alebo hlásku (-aj-, -uj-, -n-).
Vzor ČÍTAŤ
Slovesá s kmeňotvornou príponou -a-, ktorá sa vkladá medzi kmeň a osobnú príponu. Na rozdiel od vzoru chytať, tu sa vkladá slabika -aj-.
Časovanie v prítomnom čase (vzor ČÍTAŤ)
| Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| 1. (ja, my) | čítam | čítame |
| 2. (ty, vy) | čítaš | čítate |
| 3. (on/ona/ono, oni/ony) | číta | čítajú |
- Rozkazovací spôsob: čítaj, čítajme, čítajte
- Ďalšie príklady: začať, písať (píše), česať, lámať, mávať
Vzor PRACOVAŤ
Patria sem slovesá zakončené na -ovať. Pri časovaní sa táto prípona mení na -uj-.
- Časovanie: pracujem, pracuješ, pracuje, pracujeme, pracujete, pracujú
- Rozkazovací spôsob: pracuj, pracujme, pracujte
- Ďalšie príklady: kupovať, ďakovať, potrebovať, cestovať, maľovať
Nepravidelné slovesá
Niektoré frekventované slovesá sa nepriraďujú k žiadnemu vzoru, pretože majú osobité časovanie, ktoré si treba osvojiť samostatne. Patria sem najmä:
- BYŤ: (som, si, je, sme, ste, sú)
- ÍSŤ: (idem, ideš, ide, ideme, idete, idú)
- JESŤ: (jem, ješ, je, jeme, jete, jedia)
- VEDIEŤ: (viem, vieš, vie, vieme, viete, vedia)
- CHCIEŤ: (chcem, chceš, chce, chceme, chcete, chcú)
Zhrnutie a praktické tipy na určenie vzoru
- Vytvorte si 3. osobu jednotného čísla prítomného času (on/ona…). Tým zistíte základnú kmeňovú samohlásku (-á, -ie, -e, -í).
- Vytvorte si 3. osobu množného čísla (oni/ony…). Tým spresníte zaradenie a odlíšite podobné typy (napr. robia vs. chytajú).
- Skontrolujte rozkazovací spôsob. Tvorenie rozkazu často odhalí jemné rozdiely medzi vzormi (napr. rob vs. krič).
- Zapamätajte si hlavné nepravidelné slovesá, pretože sa používajú veľmi často.
Správne určenie slovesného vzoru je základnou zručnosťou pre zvládnutie slovenskej gramatiky. Umožňuje nielen správne časovať, ale aj tvoriť odvodené tvary, ako sú príčastia, prechodníky a slovesné podstatné mená.