Zámená

Zámená (pronominá)

Zámená (pronominá) sú plnovýznamovým a ohybným slovným druhom, ktorý priamo nepomenúva javy skutočnosti (osoby, veci, vlastnosti, okolnosti), ale na ne iba odkazuje alebo ich zastupuje. Vo vete môžu zámená stáť namiesto podstatných mien, prídavných mien, čísloviek alebo prísloviek. Vďaka svojej funkcii zabraňujú opakovaniu slov a prispievajú k plynulosti a súdržnosti textu.

Zastupujú:

• Podstatné mená: Peter prišiel. → On prišiel.
• Prídavné mená: Mám nové auto. → Mám také auto.
• Príslovky: Stretneme sa večer. → Stretneme sa vtedy.

Delenie zámen

Zámená sa na základe svojho významu a funkcie delia do niekoľkých základných skupín. Každý druh má svoju špecifickú úlohu v komunikácii.

1. Osobné zámená

Osobné zámená priamo označujú alebo zastupujú účastníkov komunikácie (1. a 2. osoba) alebo iné osoby, zvieratá a veci, o ktorých sa hovorí (3. osoba). Delia sa na základné a privlastňovacie.

a) Osobné základné zámená

Pýtame sa na ne pádovými otázkami (kto?, čo?). Označujú konkrétnu gramatickú osobu. Tieto zámená sa skloňujú a majú dlhšie a kratšie tvary.

• 1. osoba: ja (singulár), my (plurál)
• 2. osoba: ty (singulár), vy (plurál)
• 3. osoba: on, ona, ono (singulár), oni, ony (plurál)

Príklady:

• Ja ti s tým pomôžem.
• Povedal to im, nie nám.
• Zavolaj ho sem. (kratší tvar zámena on v akuzatíve)
• Podal mi ruku. (kratší tvar zámena ja v datíve)

b) Osobné privlastňovacie zámená

Vyjadrujú vlastníctvo alebo príslušnosť k určitej gramatickej osobe. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia? čie?.

• 1. osoba: môj, náš
• 2. osoba: tvoj, váš
• 3. osoba: jeho, jej, ich

Príklady:

• Toto je môj zošit.
• Vaše auto stojí pred bránou.
• Jej názor si veľmi vážim.

Pozor: Treba dôsledne rozlišovať medzi osobným základným zámenom jeho (nesklonným tvarom zámena on) a osobným privlastňovacím zámenom jeho (ktoré je nesklonné).

• Osobné základné zámeno: Videl som ho včera. (Koho som videl? Jeho.)
• Osobné privlastňovacie zámeno: To je jeho pes. (Čí je to pes? Jeho.)

2. Zvratné zámená

Zvratné zámená sa vzťahujú späť na podmet vety. Vyjadrujú, že dej sa týka samotného konateľa.

a) Zvratné základné zámeno

Má tvar sa (kratší, neprízvučný) a seba (dlhší, prízvučný). Nemá nominatív, keďže sa vždy viaže na podmet vety.

• Genitív: seba
• Datív: sebe / si
• Akuzatív: seba / sa
• Lokál: (o) sebe
• Inštrumentál: sebou

Príklady:

• Musíš veriť sám sebe.
• Kúpil som si novú knihu.
• Každé ráno sa češem.

b) Zvratné privlastňovacie zámeno

Zámeno svoj nahrádza privlastňovacie zámená (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich), ak privlastňovaný predmet patrí podmetu vety.

Príklady:

• Vzal som si svoj kabát. (Nie: Vzal som si môj kabát.)
• Eva hľadá svoju mačku. (Nie: Eva hľadá jej mačku.)
• Vážime si svojich rodičov. (Nie: Vážime si našich rodičov.)

3. Ukazovacie zámená

Poukazujú na konkrétne osoby, predmety, vlastnosti alebo okolnosti. Často majú v koreni spoluhlásku t-.

• Ukazujú na blízkosť: tento, táto, toto, tu, takto
• Ukazujú na vzdialenosť: ten, tá, to, tam, tamto, onen
• Ukazujú na vlastnosť: taký, onaký, takýto
• Ukazujú na množstvo: toľko, toľký

Príklady:

• Podaj mi túto knihu.
• Chcem presne taký sveter.
• Urobíme to takto.

4. Opytovacie zámená

Používajú sa na formulovanie otázok. Väčšinou obsahujú hlásky k- alebo č-. Z rovnakých zámen sa tvoria aj vzťažné zámená, ktoré pripájajú vedľajšie vety.

• Na osoby a veci: kto?, čo?
• Na vlastnosti: aký?, ktorý?
• Na privlastnenie: čí?
• Na okolnosti (miesto, čas, spôsob, príčina): kde?, kedy?, ako?, prečo?
• Na množstvo: koľko?, koľký?

Príklady:

• Kto dnes príde na návštevu?
• Aký film si pozrieme?
• Povedz mi, čo si o tom myslíš. (vzťažné použitie)

5. Neurčité zámená

Označujú neurčité, bližšie nešpecifikované osoby, veci, vlastnosti alebo okolnosti. Často sú odvodené od opytovacích zámen pridaním predpôn (nie-, da-, hoc-, voľa-, bárs-) alebo prípon (-si, -koľvek).

• S predponami: niekto, dačo, hocikde, voľakedy, bársaký
• S príponami: ktosi, čokoľvek, akýsi
• Zložené: ktoviečo, málokto, podaktorí

Príklady:

• Niekto klope na dvere.
• Stalo sa to kedysi dávno.
• Vyber si hocijakú farbu.

6. Vymedzovacie zámená

Vymedzujú, zdôrazňujú alebo zovšeobecňujú okruh osôb, vecí alebo javov. Často tvoria protikladné dvojice.

• Zovšeobecňujúce: každý, všetci, všetko, vždy, všade
• Vylučovacie (záporné): nikto, nič, nijaký, nikdy, nikde, ničí
• Rozlišujúce: ten istý, iný, inakší, sám, samý

Príklady:

• Každý je zodpovedný za svoje činy.
• Dnes som nejedol nič.
• Prišla v tých istých šatách ako včera.

Gramatické kategórie zámen

Pri zámenách určujeme rovnaké gramatické kategórie ako pri slovných druhoch, ktoré zastupujú. Nie všetky zámená však majú všetky kategórie.

• Rod: mužský, ženský, stredný (napr. ktorý, ktorá, ktoré). Niektoré zámená sú bezrodové (napr. ja, ty, my, vy, sa).
• Číslo: jednotné (singulár), množné (plurál).
• Pád: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. Niektoré zámená sú nesklonné (napr. jej, jeho, ich ako privlastňovacie, alebo príslovkové zámená ako kde, kedy).
• Vzor: pekný, cudzí, môj. Mnohé zámená majú osobité, vlastné skloňovanie.

Skloňovanie zámen a pravopis

Skloňovanie zámen sa riadi vzormi prídavných mien (pekný, cudzí), vzorom môj alebo majú vlastné, nepravidelné skloňovanie.

Vzor PEKNÝ

Podľa tohto vzoru sa skloňujú zámená ako aký, ktorý, taký, každý, nijaký, ten istý. Pre správne písanie i/y je kľúčová tvrdá spoluhláska pred pádovou príponou.

• s akým človekom (I sg. m.)
• ktorí muži (N pl. m. živ.)
• o ktorých ženách (L pl. ž.)
• s tými istými deťmi (I pl. s.)

Vzor CUDZÍ

Podľa tohto vzoru sa skloňujú zámená zakončené na mäkkú spoluhlásku, napríklad čí, ničí, hocijaký.

• s čím perom (I sg. s.)
• cudzí ľudia (N pl. m. živ.)
• o cudzích veciach (L pl.)

Vzor MÔJ

Tento vzor platí pre privlastňovacie zámená môj, tvoj, náš, váš a pre zvratné privlastňovacie zámeno svoj.

• s tvojím priateľom (I sg. m.)
• naši susedia (N pl. m. živ.)
• o svojich plánoch (L pl.)

Špecifické pravopisné javy

Zámená sám/sama/samo a samý/samá/samé

Tieto dve zámená sa často zamieňajú, no majú odlišný význam a pravopis.

1. Sám, sama, samo (vo význame „bez pomoci“, „opustený“)

• Nominatív plurál: Píše sa -i v mužskom rode životnom (chlapi prišli sami) a -y v ostatných rodoch (ženy prišli samy, stroje pracovali samy, deti zostali samy).
• Ostatné pády: V ostatných pádoch sa píše vždy -ý- (nechal ich tam samých, hovorili o nich samých).

2. Samý, samá, samé (vo význame „množstvo rovnakých vecí“, „čistý“)

• Toto zámeno sa skloňuje podľa vzoru pekný.
• Príklady: V lese bol samý hríb. Na lúke bola samá kvetina. V triede boli samí chlapci. Videl som tam samé pekné dievčatá.

Neurčité zámená s príponou -si

Prípona -si je vždy mäkká. Základ zámena sa skloňuje podľa príslušného vzoru (pekný alebo cudzí).

• ktorýsi (ktorý + si) → s ktorýmsi pánom (vzor pekný)
• akýsi (aký + si) → akísi ľudia (vzor pekný)
• čísi (čí + si) → o čomsi hovorili (vlastné skloňovanie zámena čo)