Ruka
Ruka
Význam a Kontext
Slovo ruka má niekoľko významov. Primárne označuje časť tela človeka, ktorá je pripojená k predlaktí a slúži na uchopovanie, držanie a manipuláciu s predmetmi. Ruka význam slova sa však prenáša aj do prenesených, obrazných významov.
Slovo ruka sa používa v širokom spektre kontextov, od anatomických opisov cez vyjadrenia moci a vplyvu až po bežné rozhovory o práci a činnostiach vykonávaných rukami.
Gramatika
Slovo ruka je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | ruka | ruky |
| Genitív | ruky | rúk |
| Datív | ruke | rukám |
| Akuzatív | ruku | ruky |
| Lokál | ruke | rukách |
| Inštrumentál | rukou | rukami |
Ruka skloňovanie je pravidelné a zodpovedá vzoru žena.
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- končatina (všeobecné označenie)
- pažba (zriedkavé, nárečové)
- pracovník (v kontexte zamestnanca)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- mať v ruke moc (ovládať situáciu)
- z ruky do ruky (priamy prenos, bez sprostredkovateľa)
- ľavou rukou (ľahko, bez námahy)
- ruka ruku myje (vzájamná pomoc, často s negatívnym podtónom)
- dať ruku na to (zaručiť sa)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo ruka má praslovanský pôvod. Jeho praslovanský tvar bol *rǫka. Tento tvar pochádza z indoeurópskeho koreňa *mān- alebo *man-, ktorý označoval práve ruku. Slovo je príbuzné s mnohými slovami v iných indoeurópskych jazykoch, napríklad s latinským manus (ruka) a s anglickým man (muž, pôvodne „ten, kto používa ruky“). Ruka pôvod slova je teda veľmi starý a zdieľaný s mnohými jazykmi.
Príklady použitia vo vetách
- Podal mi ruku na znak zmierenia.
- Bolí ma ruka po včerajšom cvičení.
- Táto práca si vyžaduje zručnú ruku.
- Všetku moc mal vo svojich rukách.
- Deti sa hrali na dvore a držali sa za ruky.
Preklady
- Angličtina: Hand
- Nemčina: Hand
- Francúzština: Main
- Španielčina: Mano
- Taliančina: Mano
- Ruština: Рука
- Čínština: 手 (shǒu)