Príslovky
Príslovky (adverbiá)
Príslovky (lat. adverbia) sú plnovýznamový a neohybný slovný druh. Vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja, stavu alebo inej vlastnosti. Ako neohybný slovný druh nemajú gramatické kategórie skloňovania alebo časovania, no mnohé z nich je možné stupňovať.
Ich hlavnou funkciou je bližšie určiť význam:
- Slovesa: kráčať rýchlo, prísť neskoro, bývať ďaleko
- Prídavného mena: veľmi pekný, mimoriadne talentovaný, úplne nový
- Iné príslovky: neuveriteľne blízko, príliš potichu, celkom dobre
Delenie prísloviek
Príslovky sa na základe svojho významu a pôvodu delia do dvoch základných kategórií, ktoré sa ďalej členia na podrobnejšie skupiny.
1. Vlastnostné príslovky
Tieto príslovky sú spravidla utvorené od akostných prídavných mien (sú deadjektívne). Pomenúvajú vlastnosť alebo kvalitu deja. Tvoria sa najčastejšie príponami -o, -e alebo -y.
2. Okolnostné príslovky
Tieto príslovky pomenúvajú rôzne okolnosti, za ktorých sa dej odohráva. Často nie sú odvodené od prídavných mien. Delíme ich podľa toho, akú okolnosť vyjadrujú.
Podrobné delenie podľa významu
Okolnostné príslovky sa členia na štyri základné typy podľa toho, na akú opytovaciu otázku odpovedajú.
Príslovky miesta
Určujú miesto, polohu alebo smer deja. Pýtame sa na ne otázkami: Kde? Kam? Odkiaľ? Kadiaľ?
- Kde? (miesto): doma, vonku, vpredu, vzadu, hore, dnu, zblízka
- Kam? (smer do): dnu, von, doprava, doľava, hore, domov
- Odkiaľ? (smer z): zvonka, zhora, zdola, zďaleka, odtiaľ
- Kadiaľ? (smer cez): vrchom, spodom, stredom, okľukou
Príslovky času
Určujú čas, v ktorom sa dej uskutočňuje, jeho trvanie alebo opakovanie. Pýtame sa na ne otázkami: Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho? Ako často?
- Kedy?: dnes, zajtra, včera, ráno, večer, teraz, hneď, pozajtra
- Odkedy?: odvčera, oddnes, odjakživa, odnedávna
- Dokedy?: donekonečna, dodnes, dovtedy
- Ako dlho?: dlho, krátko, chvíľu, večne
- Ako často?: vždy, nikdy, občas, zriedka, pravidelne, ustavične
Príslovky spôsobu
Vyjadrujú spôsob, akým sa dej realizuje. Všeobecná opytovacia otázka znie Ako?. Členia sa na niekoľko podskupín:
- Vlastný spôsob: Vyjadrujú kvalitu deja.
- Miera: Vyjadrujú intenzitu alebo mieru vlastnosti. Otázka: Nakoľko? Do akej miery?
- Príklady: veľmi, málo, úplne, čiastočne, príliš, ohromne, nadmieru
- Zreteľ: Vyjadrujú hľadisko, z ktorého dej platí. Otázka: Z akého hľadiska?
- Príklady: teoreticky, prakticky, vizuálne, jazykovo, politicky, povahovo
Príslovky príčiny
Pomenúvajú príčinu, dôvod, účel alebo prípustku deja. Všeobecná opytovacia otázka je Prečo?.
- Vlastná príčina: Vyjadrujú dôvod. Otázka: Prečo? Z akého dôvodu?
- Príklady: náhodou, omylom, nedopatrením, bezdôvodne, schválne
- Účel: Vyjadrujú zámer. Otázka: Načo? S akým cieľom?
- Príklady: zámerne, úmyselne, naschvál, naprotiveň
- Účinok: Vyjadrujú následok deja. Otázka: S akým účinkom?
- Príklady: nadarmo, zbytočne, bezvýsledne, úspešne, nazmar
- Prípustka: Vyjadrujú okolnosť, napriek ktorej sa dej uskutočnil. Otázka: Napriek čomu?
- Príklady: napriek tomu, chtiac-nechtiac, naprotiveň, naschvál
Vetné (obsahové) príslovky
Špecifickou skupinou sú vetné príslovky, ktoré sa nevzťahujú na jeden vetný člen, ale modifikujú platnosť celej vety. Často stoja ako základ jednočlennej vety.
- Stavové príslovky: Vyjadrujú stav prostredia alebo pocit.
- Príklady: Je chladno. Bolo hmlisto. Zostalo ticho.
- Modálne (hodnotiace) príslovky: Vyjadrujú postoj hovoriaceho k obsahu vety (možnosť, istota, potreba).
- Príklady: treba, možno, nemožno, treba, hodno, pravda, určite, zaiste
Pozor: V prítomnom čase sa modálna príslovka treba používa bez pomocného slovesa byť. Spojenie je treba je nesprávne. V minulom a budúcom čase sa tvary slovesa byť používajú.
- Treba upratať. (správne)
- Je treba upratať. (nesprávne)
- Bolo treba upratať. / Bude treba upratať. (správne)
Pomôcka: Tvar trebalo by je nárečový a nespisovný. Správne sa používa väzba bolo by treba.
Tvorenie prísloviek
Príslovky sa tvoria niekoľkými spôsobmi, najmä odvodzovaním z iných slovných druhov.
- Z prídavných mien: Toto je najčastejší spôsob.
- Z podstatných mien (zmeravením tvaru):
- Zmeravením pádu: ráno, večer, zima, náhodou, krokom
- Zmeravením predložkového pádu (tzv. zrazeniny): spamäti, navrchu, potichu, dohromady, vcelku
- Zo slovies (ustrnutím prechodníka):
- Príklady: ležiačky, stojac, sediac, nevidiac, mlčky
- Z iných prísloviek (spojením s predložkou):
- Príklady: navždy, dovtedy, odteraz, zďaleka
Stupňovanie prísloviek
Stupňovať sa dajú len tie príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien (napr. dobre, rýchlo, pekne). Príslovky ako dnes, tu, postojačky sa nestupňujú.
Pravidelné stupňovanie
Komparatív (2. stupeň) sa tvorí príponou -šie alebo -ejšie. Superlatív (3. stupeň) sa tvorí z komparatívu pridaním predpony naj-.
| 1. stupeň (Pozitív) | 2. stupeň (Komparatív) | 3. stupeň (Superlatív) |
|---|---|---|
| rýchlo | rýchlejšie | najrýchlejšie |
| teplo | teplejšie | najteplejšie |
| jednoducho | jednoduchšie | najjednoduchšie |
Nepravidelné stupňovanie
Niektoré frekventované príslovky sa stupňujú nepravidelne – mení sa pri nich koreň slova.
| 1. stupeň | 2. stupeň | 3. stupeň |
|---|---|---|
| dobre | lepšie | najlepšie |
| zle | horšie | najhoršie |
| pekne | krajšie | najkrajšie |
| veľa | viac | najviac |
| málo | menej | najmenej |
| skoro | skôr / skorej | najskôr / najskorej |
Opisné stupňovanie
Ak príslovku nemožno stupňovať pravidelne, môžeme použiť opis pomocou prísloviek viac a menej.
- spokojne → viac spokojne → najviac spokojne
- vedecky → menej vedecky → najmenej vedecky
Pravopis prísloviek
- Písanie spolu: Príslovky vzniknuté z predložkových pádov (zrazeniny) sa píšu spravidla spolu. Príklady: nahlas, zľava, sprava, donedávna, odjakživa, potme.
- Písanie osobitne: Zložitejšie alebo menej ustálené príslovkové výrazy sa píšu osobitne. Príklady: krok za krokom, zo dňa na deň, raz za čas.
- Písanie so spojovníkom: Spojovník píšeme v zdvojených príslovkách, antonymických dvojiciach alebo v stupňovacích výrazoch. Príklady: sem-tam, len-len, dávno-pradávno, hore-dole, chytro-chytro.
Pozor: V neformálnej komunikácii sa často nesprávne používajú príslovky strašne alebo hrozne na vyjadrenie vysokej miery pozitívnej vlastnosti (napr. strašne dobrý film). V spisovnom prejave je vhodnejšie použiť príslovky ako veľmi, mimoriadne, neobyčajne, ohromne.
Funkcia príslovky vo vete
Príslovka môže vo vete plniť funkciu viacerých vetných členov:
- Príslovkové určenie (najčastejšie): Bližšie určuje sloveso, prídavné meno alebo inú príslovku.
- Príklady: Hovoril nahlas. (spôsobu) / Prišiel včera. (času) / Býva ďaleko. (miesta)
- Nezhodný prívlastok: Stojí pri podstatnom mene a bližšie ho určuje.
- Súčasť menného prísudku alebo vetného základu: Najmä pri vetných príslovkách.
- Príklady: Vonku je pekne. Bolo mi zima. Treba konať.
Slovnodruhová homonymia (Prechod slovných druhov)
Niektoré slová môžu v závislosti od kontextu vety fungovať ako príslovky, ale aj ako iné slovné druhy.
- Príslovka vs. Predložka:
- Postav sa okolo. (príslovka)
- Bežali okolo domu. (predložka s genitívom)
- Príslovka vs. Častica:
- Príslovka vs. Číslovka:
- Dnes veľa pršalo. (príslovka miery)
- Mám veľa kamarátov. (neurčitá číslovka)
- Príslovka vs. Citoslovce:
- Zahral to výborne. (príslovka)
- Výborne! (citoslovce vyjadrujúce pochvalu)