Spojky
Spojky (konjunkcie)
Spojky (odborne konjunkcie) sú neohybným a neplnovýznamovým slovným druhom. Ich kľúčovou funkciou je spájanie jazykových jednotiek – či už vetných členov vo vete, alebo celých viet do súvetí. Okrem samotného spojenia vyjadrujú aj logické a syntaktické vzťahy medzi týmito jednotkami. Spojky nemajú vetnočlenskú platnosť, čo znamená, že vo vete nevystupujú ako samostatný vetný člen (napríklad podmet alebo predmet).
Základná klasifikácia spojok
Základným kritériom pre delenie spojok je povaha vzťahu, ktorý vytvárajú medzi spájanými časťami. Na základe toho rozlišujeme dve hlavné skupiny:
- Priraďovacie (parataktické) spojky: Spájajú dva gramaticky rovnocenné celky. Tieto celky by teoreticky mohli existovať aj samostatne. Vzťah medzi nimi je vzťahom voľného priradenia.
- Podraďovacie (hypotaktické) spojky: Spájajú dva gramaticky nerovnocenné celky, konkrétne hlavnú vetu (nadradenú) a vedľajšiu vetu (podradenú). Vedľajšia veta je závislá od hlavnej vety a rozvíja niektorý jej vetný člen. Sama osebe nemôže stáť.
Priraďovacie (Parataktické) spojky
Priraďovacie spojky vytvárajú spojenie medzi dvoma rovnocennými vetnými členmi (napr. otec a syn) alebo dvoma rovnocennými hlavnými vetami v súvetí (napr. Pršalo, ale nefúkal vietor.). Vzťah, ktorý vyjadrujú, môže byť zlučovací, stupňovací, odporovací, vylučovací alebo dôvodovo-dôsledkový.
Zlučovacie spojky
Vyjadrujú jednoduchý zväzok alebo zjednotenie dvoch rovnocenných prvkov. Medzi vetami spojenými zlučovacou spojkou sa v základnom tvare čiarka nepíše.
- Spojky: a, i, aj, ani, ako aj, ako i, takisto
- Opakovacie a dvojčlenné spojky: i – i, aj – aj, ani – ani, tak – ako aj
Príklady:
- Kúpil si rožky a maslo.
- V miestnosti nebol Peter ani Juraj.
- Do súťaže sa prihlásili aj chlapci, aj dievčatá.
- Zaujíma sa tak o históriu, ako aj o geografiu.
Stupňovacie spojky
Stupňujú alebo zdôrazňujú význam druhého pripojeného člena v porovnaní s prvým.
- Spojky: ba, aj, ba aj, ba dokonca, nielen – ale aj, nielenže – ale aj
Príklady:
- Bol nahnevaný, ba dokonca odmietal komunikovať.
- Priniesol nielen kvety, ale aj darček.
- Nielenže meškal, ale sa ani neospravedlnil.
Odporovacie spojky
Spájajú dva členy, ktorých obsahy si navzájom odporujú alebo sa popierajú.
- Spojky: ale, no, lež, lenže, avšak, predsa, jednako, a jednako
- Dvojčlenné spojky: síce – ale, síce – no
Príklady:
- Chcel som prísť načas, ale zmeškal som autobus.
- Veľa sa učil, no skúšku neurobil.
- Síce sa snažil, ale výsledok bol slabý.
Vylučovacie spojky
Predkladajú dve alebo viaceré možnosti, ktoré sa navzájom vylučujú. Platí buď jedna, alebo druhá.
- Spojky: alebo, buď, či, buďto
- Opakovacie spojky: alebo – alebo, buď – buď, či – či
Príklady:
- Dáš si kávu alebo čaj?
- Buď pôjdeme do kina, buď zostaneme doma.
- Už sa musím rozhodnúť, či pôjdem, či nie.
Dôvodové (vysvetľovacie) a dôsledkové spojky
Tieto spojky stoja na pomedzí priraďovania a podraďovania, ale tradične sa zaraďujú k priraďovacím. Vyjadrujú vzťah príčiny, vysvetlenia alebo dôsledku.
- Dôvodové (vysvetľovacie): veď, totiž, však, lebo (ak uvádza vysvetlenie)
- Dôsledkové: preto, a preto, teda, a tak, nuž
Príklady:
- Musíme už ísť, veď je pokročilý čas. (dôvod)
- Bol dlho chorý, preto mal veľa vymeškaných hodín. (dôsledok)
- Nevedel som o tom, totiž nikto mi nič nepovedal. (vysvetlenie)
Podraďovacie (Hypotaktické) spojky
Podraďovacie spojky pripájajú vedľajšiu vetu k hlavnej vete a signalizujú, aký druh vetného člena vedľajšia veta zastupuje. Pred týmito spojkami sa vždy píše čiarka.
Podľa typu vedľajšej vety, ktorú uvádzajú, ich môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:
- Podmetové a predmetové:že, aby, či, kto, čo
- Príklad: Neisté je, či vôbec príde. (podmetová)
- Príklad: Povedal mi, že sa vráti neskoro. (predmetová)
- Prívlastkové:že, aby, ako, kde, ktorý
- Príklad: Dostal správu, že ho prijali.
- Príslovkové časové:keď, kým, zatiaľ čo, len čo, skôr ako, odkedy
- Príklad: Zavolaj mi, keď dorazíš domov.
- Príslovkové spôsobové:ako, sťa, akoby, ako keby, bez toho, aby
- Príklad: Urobil to tak, ako najlepšie vedel.
- Príslovkové príčinné (dôvodové):lebo, pretože, keďže, nakoľko, lebo
- Príklad: Neprišiel do práce, pretože ochorel.
- Príslovkové účelové:aby, žeby, nech
- Príklad: Učí sa po anglicky, aby mohol študovať v zahraničí.
- Príslovkové podmienkové:ak, keby, keď, pokiaľ, za podmienky, že
- Príklad: Ak bude pekne, pôjdeme na výlet.
- Príslovkové prípustkové:hoci, aj keď, hoc, trebárs, napriek tomu, že
- Príklad: Hoci bol unavený, prácu dokončil.
- Príslovkové účinkové:že, až, tak
- Príklad: Bol taký silný, že zdvihol auto.
Spájacie výrazy (Vzťažné slová)
Okrem vlastných spojok existujú aj tzv. spájacie výrazy. Ide o slová, ktoré majú primárne inú funkciu (sú to zámená alebo príslovky), no v súvetí plnia sekundárnu, spájaciu úlohu. Na rozdiel od spojok majú vetnočlenskú platnosť vo vedľajšej vete, ktorú uvádzajú.
Pomôcka: Spojku (napr. že) nemôžete vo vedľajšej vete nahradiť iným vetným členom. Spájací výraz (napr. ktorý) áno (To je dom, ktorý sme kúpili. → Kúpili sme ten dom.).
| Spájací výraz | Pôvodný slovný druh | Príklad v súvetí |
|---|---|---|
| kto, čo, aký, ktorý, čí | Opytovacie zámená | Neviem, kto to urobil. |
| kde, kedy, ako, prečo | Príslovky | Ukáž mi, ako sa to robí. |
Pravopis spojok a písanie čiarok (Interpunkcia)
Správne používanie čiarok pri spojkách je kľúčové pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť textu. Pravidlá sa líšia pre priraďovacie a podraďovacie spojky.
Kedy čiarku píšeme VŽDY
- Pred všetkými podraďovacími spojkami:že, aby, keď, lebo, pretože, ak, keby, hoci, ako, kým…
- Príklad: Sľúbil, že príde.
- Pred väčšinou priraďovacích spojok:ale, no, však, lež, ba, ba aj, ba dokonca, nielenže, preto, teda, nuž…
- Príklad: Snažil sa, ale neuspel.
- Pri opakovaných spojkách (píšeme ju pred druhým a každým ďalším výskytom): aj – aj; i – i; ani – ani; alebo – alebo; buď – buď; či – či
- Príklad: Chcem navštíviť aj Rím, aj Paríž.
- Pred vsunutou vedľajšou vetou (čiarkami ju oddeľujeme z oboch strán):
- Príklad: Môj sused, ktorý býva nad nami, je veľmi hlučný.
Kedy čiarku spravidla NEPÍŠEME
Čiarku nepíšeme pred jednoduchými zlučovacími spojkami a, i, aj, ani a vylučovacími spojkami alebo, či, pokiaľ spájajú rovnocenné vetné členy alebo vety v jednoduchom zlučovacom pomere.
- Príklad: Otec a mama išli na nákup.
- Príklad: Dnes neprší ani nesneží.
- Príklad: Zostaneš doma alebo pôjdeš s nami?
Špeciálny prípad: Spojka „a“
Pozor: Čiarka pred spojkou a sa píše vtedy, ak táto spojka nemá zlučovací, ale iný významový odtieň, najčastejšie odporovací alebo dôsledkový.
- Zlučovací význam (bez čiarky): Vstal a odišiel. (dve činnosti idú za sebou)
- Odporovací význam (s čiarkou): Hľadal ho všade, a nenašiel ho. (význam: a predsa ho nenašiel / ale ho nenašiel)
- Dôsledkový význam (s čiarkou): Zbadal hada, a tak skríkol. (význam: a preto skríkol)
Pomôcka: Ak si nie ste istí, či pred spojku „a“ patrí čiarka, skúste ju v duchu nahradiť spojkou „ale“ alebo „a preto“. Ak veta stále dáva zmysel, čiarka je na mieste.