Predložky
Predložky (prepozície)
Predložky, odborne nazývané aj prepozície, sú neohybný a neplnovýznamový slovný druh. Ich hlavnou úlohou je vyjadrovať a spresňovať vzťahy (napríklad priestorové, časové, príčinné) medzi slovami alebo vetnými členmi. Samostatne nenesú úplný význam, ten nadobúdajú až v spojení s iným slovom, najčastejšie s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou v konkrétnom páde.
V slovenskej syntaxi stoja predložky vždy pred slovom, ku ktorému patria, a spolu s ním tvoria predložkovú väzbu (napríklad na stole, pre mamu, o piatej).
Delenie predložiek
Predložky sa v slovenskej gramatike klasifikujú podľa dvoch základných kritérií: podľa pôvodu (genézy) a podľa formálneho zloženia.
Delenie podľa pôvodu
Podľa pôvodu rozlišujeme dve základné skupiny predložiek.
- Prvotné (primárne) predložky: Sú to slová, ktoré v jazyku odjakživa fungovali ako predložky a nemajú pôvod v inom slovnom druhu. Tvoria jadro predložkového systému.
- Príklady: bez, do, k, na, o, od, po, pre, pri, s, u, v, z, za
- Druhotné (sekundárne) predložky: Tieto predložky vznikli prechodom z iného slovného druhu, pričom si zachovali svoju pôvodnú formu, ale zmenili funkciu.
- Z prísloviek: blízko, dolu, hore, okolo, uprostred, vedľa (napr. Stál blízko. (príslovka) vs. Stál blízko domu. (predložka))
- Z podstatných mien: vďaka, vinou, následkom, koncom, začiatkom (napr. Je to jeho vinou. (podst. meno v I.) vs. Meškal vinou zápchy. (predložka))
- Z neurčitých slovesných tvarov (prechodníkov): počnúc, končiac, nehľadiac na
Delenie podľa zloženia
Podľa formy, teda podľa toho, z koľkých častí sa skladajú, delíme predložky na jednoduché a zložené.
- Jednoduché predložky: Sú tvorené jedným slovom. Patria sem všetky prvotné a väčšina druhotných predložiek.
- Príklady: v, na, pod, cez, kvôli, okrem, podľa
- Zložené predložky: Vznikli spojením dvoch alebo viacerých jednoduchých predložiek do jedného celku. Ich význam je často kombináciou významov pôvodných predložiek.
- Príklady: popod (pohyb po povrchu a zároveň pod niečím), ponad (pohyb po povrchu a zároveň nad niečím), spoza (smer z miesta za niečím), spomedzi, naproti
Predložkové väzby (rekcia)
Kľúčovou vlastnosťou predložiek je ich schopnosť viazať sa s konkrétnym gramatickým pádom. Táto požiadavka sa nazýva rekcia alebo predložková väzba. Prvý pád (nominatív) je vždy bezpredložkový. Ostatné pády môžu stáť s predložkami.
Predložky viažuce sa s jedným pádom
Väčšina predložiek sa spája iba s jedným pádom, čo zjednodušuje ich použitie.
Pád | Predložky | Príklady použitia |
---|---|---|
Genitív (G) | bez, do, od, z, u, okrem, podľa, uprostred, pomocou, namiesto, blízko | káva bez cukru, cesta do mesta, darček od sestry, uprostred námestia |
Datív (D) | k, proti, naproti, voči, vďaka, kvôli | ísť k lekárovi, liek proti bolesti, vďaka tebe, kvôli nemu |
Akuzatív (A) | cez, pre, skrz, napriek | prejsť cez most, darček pre otca, pozerať skrz okno, napriek zákazu |
Inštrumentál (I) | s | rozprávať sa s kamarátom, káva s mliekom |
Predložky viažuce sa s dvomi pádmi
Niektoré predložky sa môžu viazať s dvomi pádmi. Výber pádu závisí od významu, ktorý chceme vyjadriť. Najčastejšie ide o rozlíšenie stavu (miesta) a smerovania (dynamiky).
- Miesto (Kde?): Otázka sa pýta na statickú polohu. Väzba je s lokálom alebo inštrumentálom.
- Smer (Kam?): Otázka sa pýta na dynamický pohyb, smerovanie niekam. Väzba je s akuzatívom.
Predložka | Väzba s Akuzatívom (smer – „kam?“) | Väzba s Lokálom/Inštrumentálom (miesto – „kde?“) |
---|---|---|
v | Vstúpil v dom. (dnes zriedkavé, skôr: do domu) Verím v Boha. | Bývam v dome. (Lokál) |
na | Položil knihu na stôl. | Kniha leží na stole. (Lokál) |
nad | Preletel nad mesto. | Lampa visí nad stolom. (Inštrumentál) |
pod | Lopta sa zakotúľala pod skriňu. | Lopta je pod skriňou. (Inštrumentál) |
pred | Postavil sa pred tabuľu. | Auto stojí pred domom. (Inštrumentál) |
za | Schoval sa za strom. | Stál za stromom. (Inštrumentál) |
po | Prišiel po teba. (účel) Dostali po eure. (distribúcia) | Prechádzal sa po meste. (Lokál) Urobil to po obede. (Lokál) |
o | Opri bicykel o stenu. | Rozprávali sme sa o filme. (Lokál) |
Vokalizácia predložiek
Vokalizácia je jav, pri ktorom sa k jednoslabičným spoluhláskovým predložkám pridáva samohláska -o alebo -u (vokál). Dochádza k tomu z dôvodu uľahčenia výslovnosti, najmä ak nasledujúce slovo začína na rovnakú alebo zvukovo podobnú spoluhlásku, prípadne na skupinu spoluhlások.
- k → ku: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na k, g a pred niektorými skupinami spoluhlások.
- Príklady: ku komore, ku garáži, ku dverám, ku mne
- s → so: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na s, z, š, ž a pred niektorými skupinami spoluhlások.
- Príklady: so sestrou, so synom, so šálkou, so psom, so mnou
- v → vo: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na v, f a pred niektorými skupinami spoluhlások.
- Príklady: vo vani, vo fabrike, vo Francúzsku, vo vode, vo mne
- z → zo: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na s, z, š, ž a pred niektorými skupinami spoluhlások.
- Príklady: zo stola, zo Zvolena, zo školy, zo života, zo mňa
- od → odo, pod → podo, nad → nado, pred → predo: Vokalizácia nastáva takmer výlučne len pred osobným zámenom ja v príslušnom páde.
- Príklady: odo mňa, podo mňa, nado mnou, predo mnou
Časté chyby a dôležité pravidlá
Pri používaní predložiek dochádza k niekoľkým typickým chybám, na ktoré je potrebné dbať.
Pozor: Najčastejšou chybou je zámena predložiek s/so a z/zo. Ich použitie je pritom striktne dané pádom, s ktorým sa viažu.
- s/so sa viaže výlučne s inštrumentálom (s kým? s čím?). Vyjadruje spoločnosť alebo nástroj.
- Príklad: Išiel som tam s bratom. Napísal to s perom.
- z/zo sa viaže výlučne s genitívom (z koho? z čoho?). Vyjadruje smer zvnútra von, pôvod alebo materiál.
- Príklad: Vzal knihu zo stola. Pochádzal z Oravy. Sveter je z vlny.
Pomôcka: Ak sa viete opýtať „s kým? s čím?“, použite predložku „s“. Ak sa pýtate „z koho? z čoho?“, použite predložku „z“.
Pozor: Nesprávne určenie väzby pri predložkách, ktoré pripúšťajú dva pády. Vždy je nutné rozlíšiť, či ide o statické umiestnenie (kde?) alebo o dynamický smer (kam?).
- Nesprávne: Položil som to na stole. (má byť akuzatív)
- Správne: Položil som to na stôl.