Predložky

Predložky (prepozície)

Predložky, odborne nazývané aj prepozície, sú neohybný a neplnovýznamový slovný druh. Ich hlavnou úlohou je vyjadrovať a spresňovať vzťahy (napríklad priestorové, časové, príčinné) medzi slovami alebo vetnými členmi. Samostatne nenesú úplný význam, ten nadobúdajú až v spojení s iným slovom, najčastejšie s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou v konkrétnom páde.

V slovenskej syntaxi stoja predložky vždy pred slovom, ku ktorému patria, a spolu s ním tvoria predložkovú väzbu (napríklad na stole, pre mamu, o piatej).

Delenie predložiek

Predložky sa v slovenskej gramatike klasifikujú podľa dvoch základných kritérií: podľa pôvodu (genézy) a podľa formálneho zloženia.

Delenie podľa pôvodu

Podľa pôvodu rozlišujeme dve základné skupiny predložiek.

• Prvotné (primárne) predložky: Sú to slová, ktoré v jazyku odjakživa fungovali ako predložky a nemajú pôvod v inom slovnom druhu. Tvoria jadro predložkového systému.
  • Príklady: bez, do, k, na, o, od, po, pre, pri, s, u, v, z, za
• Druhotné (sekundárne) predložky: Tieto predložky vznikli prechodom z iného slovného druhu, pričom si zachovali svoju pôvodnú formu, ale zmenili funkciu.
  • Z prísloviek: blízko, dolu, hore, okolo, uprostred, vedľa (napr. Stál blízko. (príslovka) vs. Stál blízko domu. (predložka))
  • Z podstatných mien: vďaka, vinou, následkom, koncom, začiatkom (napr. Je to jeho vinou. (podst. meno v I.) vs. Meškal vinou zápchy. (predložka))
  • Z neurčitých slovesných tvarov (prechodníkov): počnúc, končiac, nehľadiac na

Delenie podľa zloženia

Podľa formy, teda podľa toho, z koľkých častí sa skladajú, delíme predložky na jednoduché a zložené.

• Jednoduché predložky: Sú tvorené jedným slovom. Patria sem všetky prvotné a väčšina druhotných predložiek.
  • Príklady: v, na, pod, cez, kvôli, okrem, podľa
• Zložené predložky: Vznikli spojením dvoch alebo viacerých jednoduchých predložiek do jedného celku. Ich význam je často kombináciou významov pôvodných predložiek.
  • Príklady: popod (pohyb po povrchu a zároveň pod niečím), ponad (pohyb po povrchu a zároveň nad niečím), spoza (smer z miesta za niečím), spomedzi, naproti

Predložkové väzby (rekcia)

Kľúčovou vlastnosťou predložiek je ich schopnosť viazať sa s konkrétnym gramatickým pádom. Táto požiadavka sa nazýva rekcia alebo predložková väzba. Prvý pád (nominatív) je vždy bezpredložkový. Ostatné pády môžu stáť s predložkami.

Predložky viažuce sa s jedným pádom

Väčšina predložiek sa spája iba s jedným pádom, čo zjednodušuje ich použitie.

Pád	Predložky	Príklady použitia
Genitív (G)	bez, do, od, z, u, okrem, podľa, uprostred, pomocou, namiesto, blízko	káva bez cukru, cesta do mesta, darček od sestry, uprostred námestia
Datív (D)	k, proti, naproti, voči, vďaka, kvôli	ísť k lekárovi, liek proti bolesti, vďaka tebe, kvôli nemu
Akuzatív (A)	cez, pre, skrz, napriek	prejsť cez most, darček pre otca, pozerať skrz okno, napriek zákazu
Inštrumentál (I)	s	rozprávať sa s kamarátom, káva s mliekom

Predložky viažuce sa s dvomi pádmi

Niektoré predložky sa môžu viazať s dvomi pádmi. Výber pádu závisí od významu, ktorý chceme vyjadriť. Najčastejšie ide o rozlíšenie stavu (miesta) a smerovania (dynamiky).

• Miesto (Kde?): Otázka sa pýta na statickú polohu. Väzba je s lokálom alebo inštrumentálom.
• Smer (Kam?): Otázka sa pýta na dynamický pohyb, smerovanie niekam. Väzba je s akuzatívom.

Predložka	Väzba s Akuzatívom (smer – „kam?“)	Väzba s Lokálom/Inštrumentálom (miesto – „kde?“)
v	Vstúpil v dom. (dnes zriedkavé, skôr: do domu) Verím v Boha.	Bývam v dome. (Lokál)
na	Položil knihu na stôl.	Kniha leží na stole. (Lokál)
nad	Preletel nad mesto.	Lampa visí nad stolom. (Inštrumentál)
pod	Lopta sa zakotúľala pod skriňu.	Lopta je pod skriňou. (Inštrumentál)
pred	Postavil sa pred tabuľu.	Auto stojí pred domom. (Inštrumentál)
za	Schoval sa za strom.	Stál za stromom. (Inštrumentál)
po	Prišiel po teba. (účel) Dostali po eure. (distribúcia)	Prechádzal sa po meste. (Lokál) Urobil to po obede. (Lokál)
o	Opri bicykel o stenu.	Rozprávali sme sa o filme. (Lokál)

Vokalizácia predložiek

Vokalizácia je jav, pri ktorom sa k jednoslabičným spoluhláskovým predložkám pridáva samohláska -o alebo -u (vokál). Dochádza k tomu z dôvodu uľahčenia výslovnosti, najmä ak nasledujúce slovo začína na rovnakú alebo zvukovo podobnú spoluhlásku, prípadne na skupinu spoluhlások.

• k → ku: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na k, g a pred niektorými skupinami spoluhlások.
  • Príklady: ku komore, ku garáži, ku dverám, ku mne
• s → so: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na s, z, š, ž a pred niektorými skupinami spoluhlások.
  • Príklady: so sestrou, so synom, so šálkou, so psom, so mnou
• v → vo: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na v, f a pred niektorými skupinami spoluhlások.
  • Príklady: vo vani, vo fabrike, vo Francúzsku, vo vode, vo mne
• z → zo: Pridáva sa pred slovami začínajúcimi na s, z, š, ž a pred niektorými skupinami spoluhlások.
  • Príklady: zo stola, zo Zvolena, zo školy, zo života, zo mňa
• od → odo, pod → podo, nad → nado, pred → predo: Vokalizácia nastáva takmer výlučne len pred osobným zámenom ja v príslušnom páde.
  • Príklady: odo mňa, podo mňa, nado mnou, predo mnou

Časté chyby a dôležité pravidlá

Pri používaní predložiek dochádza k niekoľkým typickým chybám, na ktoré je potrebné dbať.

Pozor: Najčastejšou chybou je zámena predložiek s/so a z/zo. Ich použitie je pritom striktne dané pádom, s ktorým sa viažu.

• s/so sa viaže výlučne s inštrumentálom (s kým? s čím?). Vyjadruje spoločnosť alebo nástroj.
  • Príklad: Išiel som tam s bratom. Napísal to s perom.
• z/zo sa viaže výlučne s genitívom (z koho? z čoho?). Vyjadruje smer zvnútra von, pôvod alebo materiál.
  • Príklad: Vzal knihu zo stola. Pochádzal z Oravy. Sveter je z vlny.

Pomôcka: Ak sa viete opýtať „s kým? s čím?“, použite predložku „s“. Ak sa pýtate „z koho? z čoho?“, použite predložku „z“.

Pozor: Nesprávne určenie väzby pri predložkách, ktoré pripúšťajú dva pády. Vždy je nutné rozlíšiť, či ide o statické umiestnenie (kde?) alebo o dynamický smer (kam?).

• Nesprávne: Položil som to na stole. (má byť akuzatív)
• Správne: Položil som to na stôl.