vôľa

Vôľa

Význam a Kontext

Slovo vôľa má niekoľko významov. V najvšeobecnejšom zmysle označuje schopnosť človeka vedome sa rozhodovať a usmerňovať svoje konanie. Ďalej môže znamenať želanie, úmysel alebo zámer niečo dosiahnuť. V právnom kontexte sa vôľa chápe ako prejav slobodného rozhodnutia, napríklad pri uzatváraní zmlúv alebo spísaní závetu. (práv.) V psychológii sa vôľa skúma ako jedna z kľúčových psychických funkcií.

Schopnosť vedome sa rozhodovať a usmerňovať konanie.

Želanie, úmysel, zámer.

(práv.) Prejav slobodného rozhodnutia.

Gramatika

Vôľa je podstatné meno ženského rodu, singulár tantum (používa sa len v jednotnom čísle). Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Pád	Jednotné číslo
Nominatív	vôľa
Genitív	vôle
Datív	vôli
Akuzatív	vôľu
Lokál	vôli
Inštrumentál	vôľou

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• chcenie
• želanie
• úmysel
• zámer
• odhodlanie (v zmysle silnej vôle)
• motivácia
• cieľavedomosť

Antonymá

• bezvôlie
• nedbalosť
• ľahostajnosť

Frazeológia a Kolokácie

• mať vôľu (niečo urobiť) – mať chuť a odhodlanie niečo urobiť
• pevná vôľa – silné odhodlanie dosiahnuť cieľ
• proti jeho vôli – bez jeho súhlasu, proti jeho želaniu
• s vlastnou vôľou – slobodne, bez nátlaku
• dobrá vôľa – ochota, ústretovosť

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo vôľa pochádza zo praslovanského *volja, ktoré má korene v indoeurópskom *wel- („chcieť, želať si“). Súvisí so slovami ako „voliť“, „dobrovoľný“ a „dovolenie“. Pôvodne označovalo slobodné rozhodnutie alebo želanie.

Príklady použitia vo vetách

• Má silnú vôľu a vždy dosiahne, čo si zaumieni.
• Proti jej vôli ho nemôžeme prinútiť, aby sa zúčastnil.
• Jeho posledná vôľa bola spísaná pred dvoma rokmi.
• Chýba mu vôľa učiť sa nové veci.
• S Božou vôľou to zvládneme.

Preklady

• Angličtina: will, volition
• Nemčina: Wille
• Francúzština: volonté
• Španielčina: voluntad
• Taliančina: volontà
• Ruština: воля (volja)
• Čínština: 意志 (yìzhì)