Skip to main content

letora

Letora

Význam a Kontext

Letora je (zastaralé) alebo (knižné) slovo označujúce kazateľnicu, rečnícky pult alebo vyvýšené miesto, z ktorého rečník prednáša. Používa sa predovšetkým v náboženskom kontexte, najmä v kostoloch a synagógach, ale môže sa vyskytnúť aj v historických textoch opisujúcich politické zhromaždenia.

Gramatika

Slovo „letora“ je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív letora letory
Genitív letory letôr
Datív letore letorám
Akuzatív letoru letory
Lokál letore letorách
Inštrumentál letorou letorami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

  • kazateľnica
  • rečnícky pult
  • ambóna (v katolíckych kostoloch)
  • pódium

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod slova „letora“ je v latinčine. Pochádza zo slova „lectorium“, čo znamená miesto na čítanie alebo pult pre lektora. Toto slovo je odvodené od slovesa „legere“, čo znamená čítať.

Príklady použitia vo vetách

  • Kňaz vystúpil na letoru a začal čítať evanjelium.
  • Stará drevená letora bola dominantou kostola.
  • Rečník s istotou predstúpil pred letoru.
  • Z letory sa ozýval silný hlas kazateľa.
  • Letora bola bohato zdobená reliéfmi svätých.

Preklady

  • Angličtina: lectern, pulpit, rostrum
  • Nemčina: das Rednerpult, die Kanzel
  • Francúzština: le lutrin, la chaire
  • Španielčina: el atril, el púlpito
  • Taliančina: il leggio, il pulpito
  • Ruština: лекторий (lektorij), кафедра (kafedra)
  • Čínština: 讲台 (jiǎng tái)