legitimita

Legitimita

Význam a Kontext

Legitimita znamená oprávnenosť, zákonnosť alebo súhlas s výkonom moci alebo právomocou. Vyjadruje presvedčenie, že daný mocenský systém, inštitúcia alebo osoba má právo vládnuť alebo konať. Môže sa týkať rôznych oblastí, od politiky cez právo až po medziľudské vzťahy.

• V politickom kontexte sa legitimitou označuje uznanie a akceptácia vlády občanmi.
• V právnom kontexte znamená súlad s platnými zákonmi a predpismi.

Gramatika

Slovo legitimita je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	legitimita	legitimity
Genitív	legitimity	legitimít
Datív	legitimite	legitimám
Akuzatív	legitimitu	legitimity
Lokál	legitimite	legitimách
Inštrumentál	legitimitou	legitimitami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• oprávnenosť
• zákonnosť
• platnosť
• prijateľnosť
• akceptovateľnosť

Antonymá

• neoprávnenosť
• nezákonnosť
• neplatnosť
• nelegálnosť
• neprípustnosť

Frazeológia a Kolokácie

• získať legitimitu: dosiahnuť uznanie a oprávnenosť
• stratiť legitimitu: prísť o uznanie a oprávnenosť
• politická legitimita: oprávnenosť politickej moci
• právna legitimita: súlad s právnymi normami
• sociálna legitimita: akceptácia spoločnosťou

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „legitimita“ pochádza z latinského slova „legitimus“, čo znamená „zákonný“ alebo „oprávnený“. Koreň slova je „lex“ (zákon).

Príklady použitia vo vetách

• Vláda musí získať legitimitu od svojich občanov prostredníctvom slobodných volieb.
• Spoločnosť spochybnila legitimitu prezidentovho rozhodnutia.
• Organizácia sa usiluje o legitimitu svojich aktivít v medzinárodnom meradle.
• Právny systém zabezpečuje legitimitu súdnych rozhodnutí.
• Proces demokratizácie je kľúčový pre budovanie politickej legitimity v krajine.

Preklady

• Angličtina: legitimacy
• Nemčina: Legitimität
• Francúzština: légitimité
• Španielčina: legitimidad
• Taliančina: legittimità
• Ruština: легитимность
• Čínština: 合法性 (Héfǎ xìng)