hriva

Hriva

Význam a Kontext

Hriva je dlhá srsť rastúca na šiji (krku) a niekedy aj na pleciach niektorých cicavcov, najmä koňov a levov. Hriva význam tohto slova sa teda spája s charakteristickým znakom týchto zvierat. (kniž.) môže označovať aj bujnú, dlhú srsť na hlave človeka.

Gramatika

Slovo hriva je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	hriva	hrivy
Genitív	hrivy	hriv
Datív	hrive	hrivám
Akuzatív	hrivu	hrivy
Lokál	hrive	hrivách
Inštrumentál	hrivou	hrivami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• srsť (na šiji)
• vlásie (bujné vlasy)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Konská hriva – typická srsť koňa rastúca na krku.
• Levia hriva – srsť samcov leva okolo krku, ktorá je znakom dominancie.
• Bujná hriva vlasov – označenie pre husté a dlhé vlasy človeka.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo hriva má pravdepodobne praslovanský pôvod. Súvisí so staroslovanským slovom *griva, ktoré označovalo krk alebo šiju. Pôvodne mohlo označovať akúkoľvek srsť na krku, neskôr sa význam zúžil na dlhú srsť, ako poznáme dnes.

Príklady použitia vo vetách

• Koníkovi sa v lete leskla hriva na slnku.
• Lev mal mohutnú hrivu, ktorá mu dodávala majestátny vzhľad.
• Jej dlhá hriva bola zapletená do krásneho vrkoča.
• Veter zmietal konskou hrivou.
• Hriva na krku zebry je kratšia ako na krku koňa.

Preklady

• Angličtina: mane
• Nemčina: Mähne
• Francúzština: crinière
• Španielčina: crin
• Taliančina: criniera
• Ruština: грива (griva)
• Čínština: 鬃毛 (zōng máo)