divina

Divina

Význam a Kontext

Slovo divina sa používa zriedkavo a má prevažne knižný charakter. Označuje božstvo, božskú bytosť, bohyňu, alebo niečo, čo je božské a vznešené. Často sa používa v poézii alebo v náboženskom kontexte.

Gramatika

Divina je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	divina	diviny
Genitív	diviny	divín
Datív	divine	divinám
Akuzatív	divinu	diviny
Lokál	divine	divinách
Inštrumentál	divinou	divinami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• bohyňa
• božstvo
• božská bytosť
• niečo božské

Antonymá

• smrteľník (v kontexte bytosti)
• nič Bohu podobné

Frazeológia a Kolokácie

• Divina Commedia – (Božská komédia) názov slávneho diela Dante Alighieriho.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo divina pochádza z latinčiny, konkrétne zo slova divina, čo je ženský tvar od divinus, znamenajúceho „božský“. Divinus je odvodené od slova divus, čo znamená „boh“.

Príklady použitia vo vetách

• Bola pre ňho divina, zdroj nekonečnej inšpirácie a obdivu.
• V chráme uctievali divinu plodnosti a úrody.
• Jej spev znel ako hlas diviny, plný krásy a moci.
• Považovali ju za divinu, pretože preukázala zázračnú silu v ťažkých časoch.

Preklady

• Angličtina: Goddess, divinity
• Nemčina: Gottheit, Göttin
• Francúzština: Divinité, déesse
• Španielčina: Divinidad, diosa
• Taliančina: Divinità, dea
• Ruština: Божество, богиня
• Čínština: 女神 (nǚshén)