dunčo
Dunčo
Význam a Kontext
Dunčo je hovorové, často detské pomenovanie pre psa. Používa sa najmä na označenie štvornohého domáceho miláčika, prípadne aj iného psa, v neformálnom kontexte. (hovorové, detské). Dunčo význam je teda synonymom pre psa, pričom evokuje priateľský a hravý vzťah.
Gramatika
Slovo dunčo je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | dunčo | dunčovia |
| Genitív | dunča | dunčov |
| Datív | dunčovi | dunčom |
| Akuzatív | dunča | dunčov |
| Lokál | dunčovi | dunčoch |
| Inštrumentál | dunčom | dunčami |
Dunčo skloňovanie je teda pravidelné podľa vzoru „chlap“.
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- mať dunča – vlastniť psa
- hrať sa s dunčom – venovať sa psovi hrou
- vyvenčiť dunča – ísť so psom von, aby sa vyprázdnil
Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia nad rámec bežných kolokácií.
Pôvod slova (Etymológia)
Dunčo pôvod slova nie je celkom jednoznačný. Pravdepodobne ide o odvodeninu, hypokoristikum (maznavé meno) vytvorené na základe zvuku, ktorý pes vydáva (dunením, vrčaním, štekotom). Slovo nemá priamy ekvivalent v iných jazykoch, ide o špecifický domáci výraz.
Príklady použitia vo vetách
- Náš dunčo sa volá Rex.
- Deti sa hrajú s dunčom na dvore.
- Potrebujem ísť vyvenčiť dunča, lebo už kňučí.
- Kúpili sme dunčovi novú hračku.
- Susedov dunčo je veľmi priateľský.
Preklady
- Angličtina: dog, doggy
- Nemčina: Hund, Hündchen
- Francúzština: chien
- Španielčina: perro
- Taliančina: cane
- Ruština: собака (sobaka)
- Čínština: 狗 (gǒu)