Skip to main content

ďubnúť

Ďubnúť

Význam a Kontext

Slovo ďubnúť je dokonavé sloveso, ktoré má niekoľko významov.

  • Zľahka udrieť, dotknúť sa niekoho alebo niečoho špičkou niečoho, napríklad prstom, zobákom alebo paličkou. (hovorové).
  • Krátko a jemne ťuknúť, udrieť.
  • (prenesene) Krátko sa ozvať, zahrať.
  • Používa sa v situáciách, kedy ide o krátky, jemný a nenásilný dotyk alebo úder. Bežne sa používa v bežnej reči, v opisoch detských hier alebo v prírode.

    Gramatika

    Slovo ďubnúť je dokonavé sloveso. Jeho vidová dvojica je sloveso ďubať.

    Časovanie

    Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
    Prítomný
    Minulý ďubol/ďubla/ďublo som ďubol/ďubla/ďublo si ďubol/ďubla/ďublo ďubli sme ďubli ste ďubli/ďubli/ďubli
    Budúci ďubnem ďubneš ďubne ďubneme ďubnete ďubnú

    Rozkazovací spôsob

    • ďubni (ty)
    • ďubnime (my)
    • ďubnite (vy)

    Podmieňovací spôsob

    Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
    Prítomný bol by som ďubol/ďubla/ďublo bol by si ďubol/ďubla/ďublo bol by ďubol/ďubla/ďublo boli by sme ďubli boli by ste ďubli boli by ďubli

    Ďalšie tvary

    • Činné príčastie prítomné: –
    • Trpné príčastie: ďubnutý
    • Slovesné podstatné meno: ďubnutie

    Synonymá a Antonymá

    Synonymá

    • ťuknúť
    • štuchnúť
    • pichnúť
    • klepnúť
    • zaklepať (mierne)

    Antonymá

    Frazeológia a Kolokácie

    • ďubnúť do niekoho prstom – jemne niekoho upozorniť, dotknúť sa ho
    • ďubnúť vtáčim zobákom – jemný úder zobákom

    Pôvod slova (Etymológia)

    Pôvod slova ďubnúť je pravdepodobne odvodený od zvuku, ktorý vzniká pri ľahkom údere. Môže mať súvis s praslovanským koreňom *dъb-, ktorý označoval úder alebo ťuknutie.

    Príklady použitia vo vetách

    • Ďubol som ho prstom do ramena, aby som ho prebudil.
    • Vtáčik ďubol zobákom do okna.
    • Chlapec ďubol paličkou do bubna, aby vyskúšal zvuk.
    • „Už len ďubnúť do toho a ono sa to pokazí!“ povedal mechanik.

    Preklady

    • Angličtina: to peck, to tap
    • Nemčina: tippen, leicht stoßen
    • Francúzština: tapoter, donner un petit coup
    • Španielčina: dar un toque, picar
    • Taliančina: dare un colpetto, picchiettare
    • Ruština: клюнуть (kľunúť), стукнуть (stuknúť)
    • Čínština: 轻敲 (qīng qiāo)