dôkaz
Dôkaz
Význam a Kontext
Slovo dôkaz má niekoľko významov. Najčastejšie označuje prostriedok, ktorý preukazuje alebo potvrdzuje pravdivosť nejakého tvrdenia, faktu alebo existenciu niečoho. Je to niečo, čo presviedča o pravdivosti alebo existencii niečoho. (odborné) Môže ísť o svedectvo, dokument, predmet alebo logický argument.
Typický kontext použitia slova dôkaz zahŕňa súdne spory, vedecké bádanie, matematické dôkazy, ale aj bežné životné situácie, kde sa snažíme niekoho o niečom presvedčiť.
Gramatika
Slovo dôkaz je podstatné meno mužského rodu neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | dôkaz | dôkazy |
| Genitív | dôkazu | dôkazov |
| Datív | dôkazu | dôkazom |
| Akuzatív | dôkaz | dôkazy |
| Lokál | dôkaze | dôkazoch |
| Inštrumentál | dôkazom | dôkazmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- potvrdenie
- svedectvo
- argument
- údaj
- preukaz
- podklad
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- nezvratný dôkaz: dôkaz, ktorý nemožno vyvrátiť.
- uskutočniť dôkaz: predložiť alebo prezentovať dôkaz.
- predložiť dôkaz: poskytnúť niečo ako dôkaz.
- hľadať dôkazy: pokúšať sa nájsť niečo, čo by slúžilo ako dôkaz.
- nedostatok dôkazov: stav, keď chýbajú dôkazy na podporu nejakého tvrdenia.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo dôkaz je slovanského pôvodu. Vzniklo pridaním predpony „do-“ k slovesu „kázať“, čo pôvodne znamenalo ukazovať, preukazovať. Pôvodný význam slova teda súvisel s ukazovaním niečoho ako svedectva alebo potvrdenia.
Príklady použitia vo vetách
- Polícia zhromažďuje dôkazy na mieste činu.
- Jeho svedectvo bolo kľúčovým dôkazom v súdnom procese.
- Matematický dôkaz tohto tvrdenia je veľmi zložitý.
- Musíme nájsť dôkaz o jeho nevine.
- Nedostatok dôkazov viedol k oslobodeniu obžalovaného.
Preklady
- Angličtina: Proof, Evidence
- Nemčina: Beweis
- Francúzština: Preuve
- Španielčina: Prueba
- Taliančina: Prova
- Ruština: Доказательство (Dokazatelstvo)
- Čínština: 证据 (Zhèngjù)