dzin

Dzin

Význam a Kontext

Slovo dzin je citoslovce vyjadrujúce zvuk zvonenia, zvončeka alebo iného podobného predmetu. Používa sa na onomatopoické (zvukomalebné) znázornenie daného zvuku. Dzin význam je teda zvukový dojem prenesený do jazyka.

Gramatika

Slovo dzin je citoslovce. Ako také je neohybné.

Toto slovo je neohybné.

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• cink
• cingilingi
• zvon

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• „Ozval sa dzin zvončeka.“ – Popis zvuku zvončeka.
• „Počuť dzin.“ – Označuje akt počutia zvuku zvonenia.

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod slova dzin je onomatopoický, čo znamená, že vzniklo napodobňovaním reálneho zvuku zvonenia. Presný etymologický pôvod je ťažké určiť, pretože citoslovcia často vznikajú spontánne v rôznych jazykoch ako priama zvuková imitácia.

Príklady použitia vo vetách

• Zrazu sa ozval prenikavý dzin zvončeka pri dverách.
• Keď dzin doznel, otvorila som dvere.
• Počujem dzin, niekto zvoní.
• V diaľke sa ozývalo monotónne dzin, dzin kostolného zvona.

Preklady

• Angličtina: ding
• Nemčina: kling
• Francúzština: ding
• Španielčina: ding
• Taliančina: din don
• Ruština: дзинь (dzin‘)
• Čínština: 叮 (dīng)