Skip to main content

zvon

Zvon

Význam a Kontext

Zvon je duté kovové teleso, ktoré pri údere vydáva zvuk. Používa sa najmä na signalizáciu, zvolávanie alebo ako hudobný nástroj. (knižné: aj ako symbol niečoho).

Zvon sa často používa v kostoloch na oznamovanie bohoslužieb, ale aj v školách na signalizáciu začiatku a konca vyučovania. Okrem toho sa zvony nachádzajú aj na vežiach radníc, hasičských staníc a pod.

Gramatika

Podstatné meno, mužský rod, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív zvon zvony
Genitív zvonu zvonov
Datív zvonu zvonom
Akuzatív zvon zvony
Lokál zvone zvonoch
Inštrumentál zvonom zvonmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

  • zvoní mu hrana (blíži sa jeho koniec)
  • zvon odbíja (oznamuje čas)
  • počúvať zvuk zvonov

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo zvon pochádza z praslovanského *zvonъ, ktoré je odvodené od slovesa *zvoniti (znieť). Súvisí s indoeurópskym koreňom *swen- (znieť).

Príklady použitia vo vetách

  • Na veži kostola sa rozliehal mohutný zvuk zvonu.
  • Počuli sme zvon zďaleka.
  • Starý zvon bol odliaty z bronzu.
  • Zvon na radnici odbíjal poludnie.
  • Mesto sa prebudilo do tónov zvonu.

Preklady

  • Angličtina: bell
  • Nemčina: Glocke
  • Francúzština: cloche
  • Španielčina: campana
  • Taliančina: campana
  • Ruština: колокол (kolokol)
  • Čínština: 钟 (zhōng)