určiť

Určiť

Význam a Kontext

Slovo určiť má viacero významov. Vo všeobecnom zmysle znamená stanoviť, presne definovať, alebo ustanoviť niečo. Môže sa týkať stanovenia času, miesta, hodnoty, vlastností alebo pravidiel. Určiť význam konkrétneho slova je dôležité pre správnu interpretáciu textu.

Stanoviť, vymedziť, definovať (napr. určiť hranice pozemku, určiť si cieľ).

Rozhodnúť, stanoviť, predpísať (napr. určiť dátum konania, určiť cenu).

S istotou zistiť, identifikovať (napr. určiť diagnózu, určiť príčinu poruchy).

Menovať, ustanoviť do funkcie (napr. určiť nového riaditeľa). (úradné)

Kontext použitia závisí od konkrétnej situácie a spravidla sa orientuje na plánovanie, rozhodovanie, identifikáciu alebo delegovanie právomocí.

Gramatika

Slovo určiť je sloveso, dokonavého vidu. Vidová dvojica je určovať/určiť.

Časovanie

Osoba	Prítomný čas	Minulý čas	Budúci čas
1. ja	–	určil som	určím
2. ty	–	určil si	určíš
3. on/ona/ono	–	určil	určí
1. my	–	určili sme	určíme
2. vy	–	určili ste	určíte
3. oni/ony	–	určili	určia

Rozkazovací spôsob

• 2. os. j. č.: urč
• 1. os. mn. č.: určme
• 2. os. mn. č.: určte

Podmieňovací spôsob

Prítomný čas

Osoba	Podmieňovací spôsob
1. ja	by som určil
2. ty	by si určil
3. on/ona/ono	by určil
1. my	by sme určili
2. vy	by ste určili
3. oni/ony	by určili

Minulý čas

Osoba	Podmieňovací spôsob
1. ja	bol by som určil
2. ty	bol by si určil
3. on/ona/ono	bol by určil
1. my	boli by sme určili
2. vy	boli by ste určili
3. oni/ony	boli by určili

Príčastia

• Činné príčastie prítomné: neurčujúci
• Trpné príčastie: určený

Slovesné podstatné meno

• určenie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• stanoviť
• vymedziť
• definovať
• ustanoviť
• rozhodnúť
• predpísať
• identifikovať
• zistiť
• menovať

Antonymá

• zrušiť (rozhodnutie)
• zamietnuť
• poprieť (výsledok)
• odobriť (ak ide o menovanie)

Frazeológia a Kolokácie

• určiť si cieľ – stanoviť si, čo chceme dosiahnuť.
• určiť smer – zadefinovať budúci postup.
• určiť diagnózu – po vyšetrení stanoviť chorobu.
• určiť cenu – stanoviť hodnotu za tovar alebo službu.
• určiť podmienky – stanoviť pravidlá

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo určiť je slovanského pôvodu. Je odvodené od slova „črta“, čo v staroslovienčine znamenalo „čiara, znak“. Pôvodne teda určiť znamenalo „označiť čiarou, vymedziť hranicu“.

Príklady použitia vo vetách

• Musíme presne určiť, kde sa nachádza chyba.
• Lekár dokázal rýchlo určiť diagnózu pacienta.
• Rozhodli sme sa určiť nový termín stretnutia.
• Je dôležité určiť priority pre tento projekt.
• Súd musí určiť výšku odškodnenia.

Preklady

• Angličtina: determine, specify, appoint
• Nemčina: bestimmen, festlegen, ernennen
• Francúzština: déterminer, spécifier, nommer
• Španielčina: determinar, especificar, nombrar
• Taliančina: determinare, specificare, nominare
• Ruština: определить, назначить
• Čínština: 确定 (quèdìng)