cnosť

Cnosť

Význam a Kontext

CnosťDefinícia slova cnosť je trvalá snaha a schopnosť konať dobro, morálna sila, kladná vlastnosť charakteru. (knižné) Označuje súhrn pozitívnych morálnych vlastností a prejavov človeka. Koncept cnosti sa často spája s náboženskými a filozofickými systémami, ktoré definujú, čo je považované za dobré a spravodlivé.

Gramatika

Slovo cnosť je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru kosť. Používa sa len v jednotnom čísle (Singularia tantum).

Toto podstatné meno sa používa len v jednotnom čísle (Singularia tantum).

Pád	Jednotné číslo
Nominatív	cnosť
Genitív	cnosti
Datív	cnosti
Akuzatív	cnosť
Lokál	cnosti
Inštrumentál	cnosťou

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dobro
• morálnosť
• počestnosť
• ctnosť
• statočnosť
• bezúhonnosť

Antonymá

• zlo
• neresť
• hriešnosť
• nepočestnosť

Frazeológia a Kolokácie

• byť cnosťou obdarený (mať cnosti)
• pestovať v sebe cnosti (rozvíjať pozitívne vlastnosti)
• cnosť nadovšetko (klásť dôraz na morálne hodnoty)
• sedem hlavných cností (teologický koncept)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo cnosť pochádza zo staroslovanského slova *čьstь, ktoré znamená „česť, úcta“. Súvisí so slovami ako ctiť, čestný. Významovo sa posunulo k označeniu morálnej kvality a konania dobra.

Príklady použitia vo vetách

• Cnosť je základom dobrého charakteru.
• Jej cnosť bola obdivuhodná v každej situácii.
• Filozofia zdôrazňuje dôležitosť rozvíjania cností.
• Jeho život bol príkladom cnosti a obetavosti.
• Umenie často zobrazuje cnosť ako idealizovanú vlastnosť.

Preklady

• Angličtina: virtue
• Nemčina: Tugend
• Francúzština: vertu
• Španielčina: virtud
• Taliančina: virtù
• Ruština: добродетель (dobrodětěl’)
• Čínština: 美德 (měidé)