disident

Disident

Význam a Kontext

Slovo disident označuje osobu, ktorá nesúhlasí s vládnucou mocou, ideológiou alebo zaužívanými spoločenskými normami a verejne proti nim vystupuje. (politické). Disidentstvo predstavuje aktívny nesúhlas a odpor voči existujúcemu stavu, často spojený s rizikom perzekúcie zo strany štátu.

Gramatika

Slovo „disident“ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	disident	disidenti
Genitív	disidenta	disidentov
Datív	disidentovi	disidentom
Akuzatív	disidenta	disidentov
Vokatív	disident	disidenti
Lokál	disidentovi	disidentoch
Inštrumentál	disidentom	disidentmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• odporca (všeobecné)
• oponent (formálne)
• kritik (všeobecné)
• rebel (zdôrazňuje vzdor)
• odbojník (historicky)

Antonymá

• prívrženec
• stúpenec
• lojalista
• kolaborant

Frazeológia a Kolokácie

• disidentské hnutie: organizovaná forma odporu
• stať sa disidentom: zaujať kritický postoj
• boj disidentov: úsilie o zmenu systému
• prejavy disentu: vyjadrenia nesúhlasu

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo disident pochádza z latinského slova „dissidens“, čo je činné príčastie prítomné slovesa „dissidere“ – nesúhlasiť, byť v rozpore. „Dis-“ znamená „od-“ a „sedere“ znamená „sedieť“. Pôvodne teda označovalo niekoho, kto sa „odsedáva“ od spoločného názoru alebo postoja.

Príklady použitia vo vetách

• Disidenti boli v totalitných režimoch často prenasledovaní.
• Jeho otec bol známy disident, ktorý bojoval za slobodu prejavu.
• Spisovateľ sa stal disidentom po tom, čo bol jeho román zakázaný.
• Disidenti svojimi aktivitami prispeli k pádu režimu.
• Študenti na demonštrácii vyjadrili disidentské názory.

Preklady

• Angličtina: Dissident
• Nemčina: Dissident
• Francúzština: Dissident
• Španielčina: Disidente
• Taliančina: Dissidente
• Ruština: Диссидент (Dissident)
• Čínština: 持不同政见者 (Chí bùtóng zhèngjiàn zhě)