odporca
Odporca
Význam a Kontext
Slovo odporca označuje osobu, ktorá aktívne nesúhlasí s niečím alebo niekým, a to buď verbálne, písomne, alebo skutkami. Odporca význam je teda spojený s protichodným postojom a aktívnym prejavovaním tohto postoja. (knižné) Používa sa v politickom, spoločenskom, náboženskom a osobnom kontexte.
Gramatika
Slovo odporca je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | odporca | odporcovia |
| Genitív | odporcu | odporcov |
| Datív | odporcovi | odporcom |
| Akuzatív | odporcu | odporcov |
| Lokál | odporcovi | odporcoch |
| Inštrumentál | odporcom | odporcami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- protivník (všeobecné)
- oponent (formálne)
- kritik (zameraný na chyby)
- nepriateľ (silný nesúhlas, až nenávisť)
- rušiteľ (niečoho zaužívaného)
Antonymá
- zástanca
- prívrženec
- stúpenec
- fanúšik
Frazeológia a Kolokácie
- politický odporca (súper v politike)
- ideologický odporca (nesúhlas s ideológiou)
- hlásateľ odporu (niekto, kto otvorene vyjadruje nesúhlas)
- odporca násilia (niekto, kto odmieta násilie)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo odporca pôvod slova má v slovese „odporovať“. To pochádza zo slovanského *opьrěti sě, čo znamená „protiviť sa, stavať sa na odpor“. Predpona „od-“ vyjadruje oddelenie, protiklad.
Príklady použitia vo vetách
- Bol známy ako neústupný odporca vojny.
- Organizácia združuje odporcov jadrovej energie.
- Napriek silnej kritike si našiel mnoho odporcov, ale aj zástancov.
- Stal sa odporcom režimu po tom, čo zažil nespravodlivosť.
- Jeho najväčším odporcom bol jeho vlastný brat.
Preklady
- Angličtina: Opponent
- Nemčina: Gegner
- Francúzština: Opposant
- Španielčina: Oponente
- Taliančina: Oppositore
- Ruština: Оппонент (Opponent)
- Čínština: 反对者 (Fǎnduì zhě)