dur
Dur
Význam a Kontext
Dur je v hudobnej teórii jeden z dvoch základných typov tónorodov (stupníc), charakterizovaný jasným, „veselým“ alebo „pozitívnym“ zvukovým dojmom. Dur je odvodený od durovej stupnice, ktorá má charakteristické intervaly: celý tón, celý tón, poltón, celý tón, celý tón, celý tón, poltón. (odborné, hudobné) V bežnej reči sa pojem dur používa v prenesenom význame na označenie radostnej, optimistickej nálady.
Gramatika
Dur je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | dur | dury |
| Genitív | duru | durov |
| Datív | duru | durom |
| Akuzatív | dur | dury |
| Lokál | dure | duroch |
| Inštrumentál | durom | durmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- tónina dur (hudobné)
- durová tónina (hudobné)
- jasný (prenesene, v zmysle nálady)
- optimistický (prenesene, v zmysle nálady)
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- durová stupnica – stupnica charakteristická intervalmi pre dur
- hrať v dure – hrať hudbu v durovej tónine
- ladiť do dur – zmeniť kompozíciu hudobného diela do durovej tóniny
- byť naladený v dure – mať optimistickú náladu
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo dur pochádza z talianskeho slova „duro“, čo znamená „tvrdý“ alebo „pevný“. V hudobnej terminológii sa tento termín začal používať v 16. storočí na odlíšenie durových tónorodov s jasným, „tvrdým“ zvukovým charakterom od molových, ktoré mali melancholickejší charakter.
Príklady použitia vo vetách
- Táto skladba je napísaná v C-dur.
- Prechod z molu do duru dramaticky zmenil atmosféru piesne.
- Jeho úsmev a pozitívny prístup vniesli do celej situácie nádych duru.
- Pieseň začína v molovej tónine, ale končí optimisticky v dure.
- Analyzovali sme dur a mol a jeho vplyv na emocionálne vnímanie hudby.
Preklady
- Angličtina: major
- Nemčina: Dur
- Francúzština: majeur
- Španielčina: mayor
- Taliančina: maggiore
- Ruština: мажор (mažor)
- Čínština: 大调 (dà diào)