kajúcnik

Kajúcnik

Význam a Kontext

Kajúcnik je človek, ktorý prejavuje ľútosť nad svojimi hriechmi alebo prehreškami a usiluje sa o nápravu. (náboženské) Označuje osobu, ktorá sa kaje, vyznáva svoje previnenia a snaží sa ich odčiniť. Bežne sa používa v kontexte náboženstva, morálky alebo práva.

Gramatika

Slovo kajúcnik je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Skloňovanie podstatného mena kajúcnik (vzor chlap)

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	kajúcnik	kajúcnici
Genitív	kajúcnika	kajúcnikov
Datív	kajúcnikovi	kajúcnikom
Akuzatív	kajúcnika	kajúcnikov
Lokál	kajúcnikovi	kajúcnikoch
Inštrumentál	kajúcnikom	kajúcnikmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• hriešnik, ktorý sa kaje
• ľutujúci
• činivší pokánie
• penitent (knižné)

Antonymá

• nekajúci sa
• zatvrdilý hriešnik
• bezbožník

Frazeológia a Kolokácie

• kajúcnik prichádza k spovedi – vyjadruje snahu o odpustenie
• stať sa kajúcnikom – zmeniť svoje správanie a činiť pokánie
• kajúcnik pred Bohom – vyznáva svoje hriechy Bohu

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo kajúcnik je odvodené od slovesa „kajať sa“, ktoré pochádza zo staroslovanského „kajati sę“ vo význame „ľutovať, činiť pokánie“. Súvisí s citoslovcom „kaj!“, ktoré vyjadruje ľútosť.

Príklady použitia vo vetách

• Kajúcnik pokľakol pred oltárom a začal sa modliť.
• Jeho životný príbeh je príbehom o človeku, ktorý sa stal kajúcnikom po dlhom období zla.
• Kajúcnik vyznal svoje hriechy kňazovi.
• V románe vystupuje postava kajúcnika, ktorý sa snaží vykúpiť svoje činy.
• Súd akceptoval výpoveď kajúcnika ako dôkazový materiál.

Preklady

• Angličtina: penitent, repenter
• Nemčina: der Büßer, die Büßerin
• Francúzština: pénitent
• Španielčina: penitente
• Taliančina: penitente
• Ruština: кающийся
• Čínština: 忏悔者 (chànhuǐ zhě)