sviatok
Sviatok
Význam a Kontext
Slovo sviatok má niekoľko významov. Najčastejšie označuje deň, ktorý je spoločensky alebo nábožensky významný a ktorý je zvyčajne spojený s oslavami a voľnom od práce. Inými slovami, sviatok je deň venovaný oslave alebo spomienke na nejakú udalosť, osobu alebo ideu. Môže ísť o (cirkevný sviatok), (štátny sviatok) alebo (rodinný sviatok).
Gramatika
Slovo sviatok je podstatné meno mužského rodu neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub. Slovo patrí medzi bežne používané podstatné mená.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | sviatok | sviatky |
| Genitív | sviatku | sviatkov |
| Datív | sviatku | sviatkom |
| Akuzatív | sviatok | sviatky |
| Lokál | sviatku | sviatkoch |
| Inštrumentál | sviatkom | sviatkami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- deň pracovného pokoja
- prazdnota (iba v prenesenom význame, zriedkavo)
- oslavný deň
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Štátny sviatok: Deň, ktorý je zákonom určený ako deň pracovného pokoja a je venovaný oslave štátnych udalostí.
- Cirkevný sviatok: Deň, ktorý je venovaný oslave cirkevných udalostí alebo svätých.
- Mať sviatok: Oslavovať nejakú významnú udalosť.
- Urobiť si sviatok: Dopriať si niečo výnimočné, tešiť sa z niečoho.
- Čakať ako na sviatok: Netrpezlivo očakávať nejakú udalosť.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo sviatok pochádza zo staroslovanského slova „svętъ“, ktoré znamenalo svätý, posvätný. Pôvodne sa teda sviatkom označoval deň venovaný náboženským obradom a oslavám. Neskôr sa význam slova rozšíril aj na iné významné dni, ktoré sú spojené s oslavami.
Príklady použitia vo vetách
- Na sviatok všetkých svätých chodíme zapáliť sviečky na hroby našich blízkych.
- V kalendári je množstvo štátnych sviatkov.
- Teším sa na Vianočné sviatky, pretože celá rodina sa zíde spolu.
- Deti mali sviatok, keď im rodičia dovolili zostať dlhšie hore.
- Dnes máme v práci sviatok, pretože oslavujeme výročie firmy.
Preklady
- Angličtina: Holiday, Festival
- Nemčina: Feiertag
- Francúzština: Jour férié, Fête
- Španielčina: Día festivo, Fiesta
- Taliančina: Festa, Giorno festivo
- Ruština: Праздник (Prazdnik)
- Čínština: 节日 (Jiérì)