veriť

Veriť

Význam a Kontext

Slovo veriť má niekoľko významov. Najčastejšie znamená považovať niečo za pravdivé alebo reálne, hoci to nemusí byť dokázané, alebo mať dôveru v niekoho či niečo. Používa sa v bežnom hovorovom jazyku, ale aj v náboženskom a filozofickom kontexte.

Mať dôveru, presvedčenie o pravdivosti niečoho (bez dôkazov): Verím, že sa to vyrieši.

Mať dôveru v niekoho alebo niečo: Verím mu, je to môj priateľ.

Vyznávať náboženstvo: Veriaci človek.

Gramatika

Slovo veriť je sloveso, nedokonavý vid. Vidová dvojica je uveriť. Zaraďujeme ho medzi slovesá, ktoré sa časujú podľa vzoru vidieť.

Prítomný čas
Ja	verím
Ty	veríš
On/Ona/Ono	verí
My	veríme
Vy	veríte
Oni/Ony	veria

Minulý čas
Ja	veril/verila/verilo
Ty	veril/verila/verilo
On/Ona/Ono	veril/verila/verilo
My	verili/verili/verili
Vy	verili/verili/verili
Oni/Ony	verili/verili/verili

Budúci čas
Ja	budem veriť
Ty	budeš veriť
On/Ona/Ono	bude veriť
My	budeme veriť
Vy	budete veriť
Oni/Ony	budú veriť

Rozkazovací spôsob

• Ty: ver!
• My: verme!
• Vy: verte!

Podmieňovací spôsob (prítomný)

Podmieňovací spôsob
Ja	by som veril/verila/verilo
Ty	by si veril/verila/verilo
On/Ona/Ono	by veril/verila/verilo
My	by sme verili/verili/verili
Vy	by ste verili/verili/verili
Oni/Ony	by verili/verili/verili

Podmieňovací spôsob (minulý)

Podmieňovací spôsob
Ja	bol by som veril/bola by som verila/bolo by som verilo
Ty	bol by si veril/bola by si verila/bolo by si verilo
On/Ona/Ono	bol by veril/bola by verila/bolo by verilo
My	boli by sme verili/boli by sme verili/boli by sme verili
Vy	boli by ste verili/boli by ste verili/boli by ste verili
Oni/Ony	boli by verili/boli by verili/boli by verili

Činné príčastie prítomné

veriaci

Trpné príčastie

verený

Slovesné podstatné meno

verenie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dôverovať
• spoliehať sa
• mať presvedčenie
• byť presvedčený
• vyznávať (náboženstvo)

Antonymá

• nedôverovať
• pochybovať
• neveriť

Frazeológia a Kolokácie

• Slepo veriť – veriť bez akéhokoľvek overenia alebo pochybností.
• Veriť na zázraky – byť presvedčený, že zázraky sa môžu stať.
• Veriť vlastným očiam/ušiam – byť presvedčený o niečom, čo človek videl alebo počul na vlastné oči/uši.
• Never a hotovo – poukazuje na to, že niekto odmieta uveriť, aj keď existujú dôkazy.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo veriť pochádza z praslovanského *věriti, ktoré je odvodené od koreňa *věra, čo znamená viera, dôvera. Súvisí s indoeurópskym koreňom *wei-, ktorý označuje silu, energiu, ale aj presvedčenie.

Príklady použitia vo vetách

• Verím, že zajtra bude lepšie.
• Nemôžem mu veriť ani slovo.
• Je dôležité veriť v seba a svoje schopnosti.
• Veríte v život po smrti?
• Verím na silu priateľstva.

Preklady

• Angličtina: to believe
• Nemčina: glauben
• Francúzština: croire
• Španielčina: creer
• Taliančina: credere
• Ruština: верить (verit‘)
• Čínština: 相信 (xiāngxìn)