Skip to main content

viking

Viking

Význam a Kontext

Slovo viking označuje príslušníka škandinávskych národov, konkrétne Dánov, Nórov a Švédov, ktorí od 8. do 11. storočia podnikali rozsiahle námorné výpravy do Európy, s cieľom obchodovať, osídľovať nové územia, alebo plieniť. Vikingovia boli známi svojimi zručnosťami v moreplavbe, stavbe lodí a bojových taktikách. (historické)

Gramatika

Slovo viking je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív viking vikingovia
Genitív vikinga vikingov
Datív vikingovi vikingom
Akuzatív vikinga vikingov
Vokatív viking vikingovia
Lokál vikingovi vikingoch
Inštrumentál vikingom vikingami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

  • viking podnikal výpravy
  • éru vikingov
  • vikingovia plienili pobrežia
  • vikingská loď (dlhá loď)
  • vikingská osada

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod slova viking nie je úplne istý. Najpravdepodobnejšia teória hovorí, že pochádza zo staroseverského slova „víkingr“, ktoré sa vzťahuje ku zátoke (v staroanglickom „wic“) alebo k človeku pochádzajúcemu zo zátoky. Existujú aj iné teórie, napríklad spojitosť so staroanglickým slovom „wicing“ označujúcim piráta.

Príklady použitia vo vetách

  • Vikingovia boli zruční moreplavci.
  • História zaznamenala mnoho odvážnych činov vikingov.
  • Archeológovia objavili pozostatky vikingskej osady.
  • Film rozpráva príbeh o živote vikinga.
  • Dozvedeli sme sa o bojových taktikách vikingov.

Preklady

  • Angličtina: Viking
  • Nemčina: Wikinger
  • Francúzština: Viking
  • Španielčina: Vikingo
  • Taliančina: Vichingo
  • Ruština: Викинг
  • Čínština: 维京人 (Wéijīng rén)