vrelý
Vrelý
Význam a Kontext
Slovo vrelý má niekoľko významov, najčastejšie sa používa na vyjadrenie silného, srdečného a úprimného citu alebo prejavu. Vrelý význam je teda spojený s intenzitou a hĺbkou emócií, ale môže sa týkať aj stavu vysokej teploty.
Gramatika
Slovo vrelý je prídavné meno akostné. Skloňuje sa podľa vzoru pekný.
Skloňovanie prídavného mena vrelý (vzor pekný)
| Pád | Rod mužský (životný) | Rod mužský (neživotný) | Rod ženský | Rod stredný | Množné číslo (mužský životný) | Množné číslo (ostatné rody) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Nominatív | vrelý | vrelý | vrelá | vrelé | vrelí | vrelé |
| Genitív | vrelého | vrelého | vrelej | vrelého | vrelých | vrelých |
| Datív | vrelému | vrelému | vrelej | vrelému | vrelým | vrelým |
| Akuzatív | vrelého | vrelý | vrelú | vrelé | vrelých | vrelé |
| Lokál | vrelom | vrelom | vrelej | vrelom | vrelých | vrelých |
| Inštrumentál | vrelým | vrelým | vrelou | vrelým | vrelými | vrelými |
Stupňovanie
Keďže ide o akostné prídavné meno, je možné ho stupňovať:
- 1. stupeň: vrelý
- 2. stupeň: vrelejší
- 3. stupeň: najvrelejší
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- chladný
- ľahostajný
- odmeraný
- vlažný (pre význam týkajúci sa teploty)
Frazeológia a Kolokácie
- Vrelý pozdrav – úprimný a srdečný prejav pozdravu.
- Vrelé prijatie – ochotné a milé uvítanie.
- Vrelý vzťah – silný a blízky vzťah.
Pôvod slova (Etymológia)
Pôvod slova vrelý je spojený so slovesom vrieť, ktoré pochádza z praslovanského *vreti. Slovo vyjadrovalo pôvodne stav varu, silného pohybu kvapaliny pri vysokej teplote. Neskôr sa význam preniesol aj na vyjadrenie silných emócií.
Príklady použitia vo vetách
- Dostal som od neho vrelý list, ktorý ma veľmi potešil.
- Ich vrelý vzťah bol inšpiráciou pre všetkých navôkol.
- Ponúkli nám vrelý čaj, aby sme sa zohriali.
- Počas návštevy prejavila susedka vrelý záujem o naše zdravie.
- Starosta mal vrelý prejav, ktorý povzbudil obyvateľov mesta.
Preklady
- Angličtina: warm, heartfelt, fervent (pre city); boiling (pre teplotu)
- Nemčina: warmherzig, herzlich (pre city); kochend, heiß (pre teplotu)
- Francúzština: chaleureux (pre city); bouillant (pre teplotu)
- Španielčina: cálido, afectuoso (pre city); hirviendo (pre teplotu)
- Taliančina: caloroso, affettuoso (pre city); bollente (pre teplotu)
- Ruština: тёплый (teplyj) (pre city); кипящий (kipjaščij) (pre teplotu)
- Čínština: 温暖的 (wēnnuǎn de) (pre city); 沸腾的 (fèiténg de) (pre teplotu)