vokál

Vokál

Význam a Kontext

Vokál, alebo samohláska, je zvuk reči tvorený otvoreným priechodom vzduchu hrtanom a ústnou dutinou, počas ktorého nedochádza k artikulačnej prekážke. Z lingvistického hľadiska je vokál význam určený polohou jazyka a tvarom pier. V slovenskom jazyku rozoznávame krátke vokály (a, e, i, o, u) a dlhé vokály (á, é, í, ó, ú).

Gramatika

Slovo vokál je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	vokál	vokály
Genitív	vokálu	vokálov
Datív	vokálu	vokálom
Akuzatív	vokál	vokály
Lokál	vokáli	vokáloch
Inštrumentál	vokálom	vokálmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• samohláska

Antonymá

• konsonant (spoluhláska)

Frazeológia a Kolokácie

• dlhý vokál (samohláska s dlhou výslovnosťou)
• krátky vokál (samohláska s krátkou výslovnosťou)
• výslovnosť vokálov (spôsob, akým sa vyslovujú samohlásky)
• redukcia vokálov (oslabenie alebo zánik vokálov v niektorých pozíciách)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo vokál pôvod slova má v latinskom jazyku. Pochádza z latinského slova „vocalis“, čo znamená „znejúci“, odvodeného od slova „vox“ (hlas).

Príklady použitia vo vetách

• Slovenský jazyk má 5 základných krátkych vokálov.
• Dĺžka vokálu môže ovplyvniť význam slova.
• Pri výučbe slovenčiny sa zameriavame aj na správnu výslovnosť vokálov.
• Rozlišovanie krátkych a dlhých vokálov je dôležité pre spisovnú slovenčinu.
• Analýza vokálov v reči pomáha identifikovať dialekty.

Preklady

• Angličtina: vowel
• Nemčina: Vokal, Selbstlaut
• Francúzština: voyelle
• Španielčina: vocal
• Taliančina: vocale
• Ruština: гласный звук (glasnyj zvuk)
• Čínština: 元音 (yuán yīn)