han
Han
Význam a Kontext
Slovo „han“ má v slovenčine dva hlavné významy:
1. (archaické) verejná potupa, pohana, zlá povesť, opovrhnutie. Používa sa v kontexte spôsobenia, znášania alebo umývania hany.
2. (nárečové) rozzúrený, zlostný, nahnevaný (obyčajne sa vzťahuje na zviera). Používa sa v regiónoch Slovenska, kde sa hovorí nárečím s vplyvom poľštiny.
V prvom význame sa slovo „han“ vyskytuje skôr v starších textoch alebo v prenesenom zmysle. Druhý význam je obmedzený na nárečové použitie.
Gramatika
Slovo „han“ je podstatné meno mužského rodu (neživotné) v prvom význame (verejná potupa) a prídavné meno v druhom význame (rozzúrený).
Podstatné meno (význam: verejná potupa)
Rod: Mužský neživotný
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | han | hany |
| Genitív | hanu | hanov |
| Datív | hanu | hanom |
| Akuzatív | han | hany |
| Lokál | hane | hanoch |
| Inštrumentál | hanom | hanmi |
Prídavné meno (význam: rozzúrený)
Druh: Akostné (nárečové)
Vzor: pekný
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | |
| Nominatív | han | hanna | hanno | hanni | hanne | hanne |
| Genitív | hannoho | hannej | hannoho | hanných | hanných | hanných |
| Datív | hannému | hannej | hannému | hanným | hanným | hanným |
| Akuzatív | hanna | hannu | hanno | hanných | hanne | hanne |
| Lokál | hannom | hannej | hannom | hanných | hanných | hanných |
| Inštrumentál | hanným | hannou | hanným | hannými | hannými | hannými |
Stupňovanie (len pre akostné prídavné mená): Vzhľadom na nárečový charakter slova a jeho pomerne obmedzené použitie sa stupňovanie nepoužíva.
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- (potupa) pohana, ostuda, zahanbenie, blamáž, diskreditácia
- (rozzúrený) nahnevaný, zlostný, rozzúrený, besný (nárečové)
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- Utrpieť hanu: Zniesť verejnú potupu.
- Zmyť zo seba hanu: Zbaviť sa zlej povesti, očistiť sa od obvinení.
- Padnúť do hanby: Byť verejne zosmiešnený.
Pôvod slova (Etymológia)
Pôvod slova „han“ (potupa) je nejasný. Predpokladá sa, že pochádza z praslovanského koreňa *gan-, ktorý súvisí s hanobením a preklínaním. Pre nárečový význam slova „han“ (rozzúrený) môže ísť o prevzatie z poľštiny (gniew – hnev).
Príklady použitia vo vetách
- Jeho čin priniesol do rodiny večnú hanu.
- Chcel zmyť hanu, ktorá na neho padla.
- Cítil hanbu a poníženie pred celým publikom.
- Pes bol han, vrčal a ukazoval zuby. (nárečové)
- Han býk útočil na každého, kto sa priblížil k ohrade. (nárečové)
Preklady
- Angličtina: disgrace, shame, dishonor
- Nemčina: Schande, Unehre
- Francúzština: déshonneur, honte
- Španielčina: deshonra, vergüenza
- Taliančina: disonore, vergogna
- Ruština: позор, бесчестие
- Čínština: 耻辱 (chǐrǔ)