učenec

Učenec

Význam a Kontext

Učenec je človek, ktorý dosiahol rozsiahle a hlboké vedomosti v určitej oblasti štúdia, najmä v humanitných alebo prírodných vedách. Učenec (knižné) sa vyznačuje erudíciou, inteligenciou a schopnosťou analyzovať a syntetizovať informácie. Používa sa pre označenie osoby s rozsiahlymi znalosťami a vedeckou autoritou.

Gramatika

Slovo „učenec“ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	učenec	učenci
Genitív	učenca	učencov
Datív	učencovi	učencom
Akuzatív	učenca	učencov
Vokatív	učenče	učenci
Lokál	učencovi	učenoch
Inštrumentál	učencom	učencami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• vedec
• erudita
• intelektuál
• mysliteľ
• filozof

Antonymá

• laik
• amatér
• nevzdelanec
• ignoramus

Frazeológia a Kolokácie

• Učenec každým coulom – označenie človeka s rozsiahlymi vedomosťami.
• Byť učencom v odbore – mať hlboké znalosti v danej oblasti.
• Radšej byť sedliakom v poli, ako učencom v nevoli – príslovie, zdôrazňujúce praktickú zručnosť.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „učenec“ je odvodené od slovesa „učiť sa“. Pôvod má v praslovanskom *učiti, ktoré má indoeurópsky koreň *dek- s významom „vziať, prijať, naučiť sa“. Slovo je teda príbuzné so slovami ako „škola“ a „poučenie“.

Príklady použitia vo vetách

• Profesor bol uznávaný učenec v oblasti histórie umenia.
• Učenec predniesol prednášku o najnovších vedeckých objavoch.
• Jeho diela dokazujú, že bol skutočným učencom.
• Podľa legendy bol Aristoteles učenec a učiteľ Alexandra Veľkého.
• Rozprávali sa s ním ako s učencom, lebo mali k nemu rešpekt.

Preklady

• Angličtina: scholar, academic
• Nemčina: Gelehrter, Wissenschaftler
• Francúzština: érudit, savant
• Španielčina: erudito, académico
• Taliančina: studioso, erudito
• Ruština: учёный
• Čínština: 学者 (xuézhě)