učeň

Učeň

Význam a Kontext

Učeň je osoba, ktorá sa učí remeslu alebo odboru pod vedením majstra alebo skúseného odborníka. Učeň význam spočíva v získavaní praktických zručností a teoretických vedomostí potrebných pre výkon daného povolania. Termín sa najčastejšie používa v kontexte tradičných remesiel, ako napríklad tesárstvo, stolárstvo, murárstvo, a podobne, ale môže sa vzťahovať aj na iné odbory. (odborné)

Gramatika

Slovo učeň je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	učeň	učni
Genitív	učňa	učňov
Datív	učňovi	učňom
Akuzatív	učňa	učňov
Lokál	učňovi	učňoch
Inštrumentál	učňom	učňami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• žiak
• praktikant
• adept
• nováčik (v danom odbore)

Antonymá

• majster
• odborník
• profesionál

Frazeológia a Kolokácie

• učiť sa za učňa – začínať od základov, získavať skúsenosti postupne
• byť v učení – prechádzať procesom učenia sa remeslu
• vyučený učeň – kvalifikovaný pracovník, ktorý ukončil učňovskú prípravu

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo učeň pôvod slova má v praslovančine. Je odvodené od slovesa „učiť sa“. V staroslovienčine existovalo slovo „учѧ“, čo znamená „učím sa“. Učeň je teda osoba, ktorá sa učí remeslu alebo odboru.

Príklady použitia vo vetách

• Učeň pozorne sledoval majstra pri práci s drevom.
• Po troch rokoch sa stal vyučeným učňom.
• Na dielni pracovali traja učni.
• Starý majster bol hrdý na svojho najšikovnejšieho učňa.
• Chcel by som sa stať učňom v oblasti strojárstva.

Preklady

• Angličtina: apprentice
• Nemčina: Lehrling
• Francúzština: apprenti
• Španielčina: aprendiz
• Taliančina: apprendista
• Ruština: ученик
• Čínština: 学徒 (xuétú)