dovoliť

Dovoliť

Význam a Kontext

Slovo dovoliť má niekoľko významov. V prvom rade znamená dať niekomu povolenie, súhlas alebo oprávnenie na vykonanie určitej činnosti. Taktiež môže znamenať pripustiť, aby sa niečo stalo alebo prebehlo, napríklad, keď nemáme možnosť tomu zabrániť. Môže sa tiež použiť v zmysle „mať dostatok prostriedkov (finančných, časových)“ na niečo.

Dať povolenie alebo súhlas: (formálne) Niekto dovolí niekomu niečo urobiť.

Pripustiť, nechať prebehnúť: Príroda dovolí, aby sa dejali určité javy.

Mať prostriedky, financie: Nemôžem si dovoliť kúpiť nové auto.

Gramatika

Slovo dovoliť je sloveso, nedokonavý vid (vidová dvojica: dovoliť/dovoliť). Zaraďujeme ho do slovesnej triedy, ktorá sa časuje podľa vzoru „robiť“.

Časovanie slovesa dovliť

Osoba	Prítomný čas	Minulý čas	Budúci čas
1. osoba j.	dovolím	dovolil som/dovolila som	budem dovloovať
2. osoba j.	dovolíš	dovolil si/dovolila si	budeš dovloovať
3. osoba j.	dovolí	dovolil/dovolila/dovolilo	bude dovloovať
1. osoba mn.	dovolíme	dovolili sme	budeme dovloovať
2. osoba mn.	dovolíte	dovolili ste	budete dovloovať
3. osoba mn.	dovolia	dovolili	budú dovloovať

Rozkazovací spôsob

• 2. osoba j.: dovoľ
• 1. osoba mn.: dovoľme
• 2. osoba mn.: dovoľte

Podmieňovací spôsob

Prítomný

• 1. osoba j.: dovolil by som/dovolila by som
• 2. osoba j.: dovolil by si/dovolila by si
• 3. osoba j.: dovolil by/dovolila by/dovolilo by
• 1. osoba mn.: dovolili by sme
• 2. osoba mn.: dovolili by ste
• 3. osoba mn.: dovolili by

Minulý

• 1. osoba j.: bol by som dovolil/bola by som dovolila
• 2. osoba j.: bol by si dovolil/bola by si dovolila
• 3. osoba j.: bol by dovolil/bola by dovolila/bolo by dovolilo
• 1. osoba mn.: boli by sme dovolili
• 2. osoba mn.: boli by ste dovolili
• 3. osoba mn.: boli by dovolili

Ďalšie tvary

• Činné príčastie prítomné: dovloľujúci
• Trpné príčastie: dovolený
• Slovesné podstatné meno: dovoľovanie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• povoliť
• dopriať
• uschváliť
• prijať
• uznať
• pripustiť (nechať prebehnúť)

Antonymá

• zakázať
• neumožniť
• odmietnuť
• znemožniť

Frazeológia a Kolokácie

• Dovoliť si niečo: Správať sa smelšie, odvážnejšie, prejavovať sa bez zábran.
• Nemôžem si to dovoliť: Nemám na to dostatok finančných prostriedkov.
• Ak mi dovolíš: Ak mi dáš priestor, čas.
• Dovolím si tvrdiť: S určitou dávkou sebavedomia prednesiem názor.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo dovoliť má slovanský pôvod. Vzniklo pridaním predpony „do-“ k slovesu „voliť“ (mať vôľu, chcieť). Pôvodný význam tak súvisel s prejavom vôle alebo s tým, že niekomu niečo „dovolíme“ urobiť na základe vlastnej vôle.

Príklady použitia vo vetách

• Mama mi dovolila ísť na koncert.
• Nemôžem si dovoliť kúpiť drahé auto.
• Ak mi dovolíte, prednesiem svoj názor.
• Príroda dovolí, aby sa striedali ročné obdobia.
• Učiteľ dovolil žiakom používať kalkulačky.

Preklady

• Angličtina: to allow, to permit, to afford
• Nemčina: erlauben, gestatten, sich leisten
• Francúzština: permettre, autoriser, se permettre
• Španielčina: permitir, autorizar, permitirse
• Taliančina: permettere, autorizzare, permettersi
• Ruština: позволять, разрешать, позволить себе
• Čínština: 允许 (yǔnxǔ), 许可 (xǔkě), 负担得起 (fùdān de qǐ)