držba

Držba

Význam a Kontext

Držba je právny termín označujúci faktické ovládanie veci s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou alebo ako s vecou, ktorú má držiteľ právo užívať. Ide o faktický stav, nie o právo. Držba sa líši od vlastníctva, ktoré je právom. Osoba môže byť držiteľom veci bez toho, aby bola jej vlastníkom, a naopak.

Gramatika

Držba je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	držba	držby
Genitív	držby	drzieb
Datív	držbe	držbám
Akuzatív	držbu	držby
Lokál	držbe	držbách
Inštrumentál	držbou	držbami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• vlastnenie (v širšom zmysle, faktické)
• obdržanie
• používanie
• užívanie

Antonymá

• vlastníctvo (v právnom zmysle)
• strata
• odovzdanie

Frazeológia a Kolokácie

• nadobudnúť držbu – začať niečo fakticky ovládať
• stratiť držbu – prestať niečo fakticky ovládať
• nerušená držba – stav, kedy nikto nespochybňuje faktické ovládanie veci
• oprávnená držba – držba založená na právnom dôvode

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo držba je odvodené od slovesa „držať“. Významovo súvisí s aktom držania alebo faktického ovládania nejakej veci.

Príklady použitia vo vetách

• Nadobudol držbu pozemku dedičstvom.
• Súd rozhodol o navrátení držby pôvodnému majiteľovi.
• Jeho držba vozidla bola neoprávnená.
• Spor sa týkal pokojnej držby nehnuteľnosti.
• Právo na držbu môže plynuť z rôznych právnych dôvodov.

Preklady

• Angličtina: possession, occupancy
• Nemčina: Besitz
• Francúzština: possession
• Španielčina: posesión, tenencia
• Taliančina: possesso
• Ruština: владение (vladenie)
• Čínština: 所有 (suǒyǒu) (vo význame faktického ovládania)