povaha

Povaha

Význam a Kontext

Povaha je súhrn psychických vlastností, ktoré určujú správanie a reakcie človeka. Prejavuje sa v spôsobe, akým človek jedná, cíti a myslí. Slovo „povaha“ sa často používa na opísanie charakteristických rysov osobnosti, ktoré sú relatívne stále v priebehu času.

Súhrn psychických vlastností človeka, charakteristické črty jeho osobnosti. (základný význam)

Celkový ráz, charakter niečoho. (prenesený význam, napr. povaha krajiny)

Gramatika

Slovo povaha je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	povaha	povahy
Genitív	povahy	pováh
Datív	povahe	povahám
Akuzatív	povahu	povahy
Lokál	povahe	povahách
Inštrumentál	povahou	povahami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• charakter
• osobnosť
• temperament
• nátura
• mentalita

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Dobrá/zlá povaha: označuje priateľské/nepriateľské črty osobnosti.
• Mať ťažkú povahu: byť komplikovaný a problémový človek.
• Zmeniť povahu: zmeniť svoje správanie a charakteristické črty.
• Jeho/jej pravá povaha sa ukázala: odhalila sa skutočná osobnosť.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo povaha má slovanský pôvod. Je odvodené od slovesa „viať“ (v pôvodnom význame „dýchať, vanúť, mať dych“). Pôvodne označovalo „závan“ alebo „dych života“, neskôr nadobudlo význam charakteru a osobnosti.

Príklady použitia vo vetách

• Jeho povaha je veľmi priateľská a otvorená.
• Táto krajina má drsnú povahu, ale aj tak je krásna.
• Deti zdedili povahu po svojich rodičoch.
• Niekedy je ťažké odhadnúť povahu človeka na prvý pohľad.
• Jej povaha sa prejavila v krízovej situácii, keď zachovala chladnú hlavu.

Preklady

• Angličtina: character, nature, disposition
• Nemčina: Charakter, Wesen, Natur
• Francúzština: caractère, nature
• Španielčina: carácter, naturaleza
• Taliančina: carattere, natura
• Ruština: характер
• Čínština: 性格 (xìnggé)