vŕčanie

Vŕčanie

Význam a Kontext

Vŕčanie je zvuk, ktorý vydávajú zvieratá, najčastejšie psy, mačky alebo šelmy, ako prejav hnevu, varovania alebo nespokojnosti. Môže tiež označovať zvuk podobný tomuto zvieraciemu prejavu, napríklad u motorov alebo strojov (prenesene). Vŕčanie, ako zvukový prejav, signalizuje potenciálne nebezpečenstvo alebo diskomfort a je často sprevádzané ďalšími telesnými prejavmi, ako napríklad cerením zubov alebo napätím svalov. Slovom vŕčanie sa tiež niekedy označuje mrzuté, nespokojné rečnenie človeka (hovorové) .

Gramatika

Slovo „vŕčanie“ je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru vysvedčenie.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	vŕčanie	vŕčania
Genitív	vŕčania	vŕčaní
Datív	vŕčaniu	vŕčaniam
Akuzatív	vŕčanie	vŕčania
Lokál	vŕčaní	vŕčaniach
Inštrumentál	vŕčaním	vŕčaniami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• bručanie (ticho, nespokojne)
• hundranie (nespokojné reči)
• vrčanie (ako zvuk zvieraťa)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• počuť vŕčanie (zvukový prejav)
• psí vŕčanie (zvuk zvieraťa)
• nahnevané vŕčanie (prejav hnevu)
• vŕčanie motora (zvuk stroja)
• počúvať jeho vŕčanie (nespokojné reči)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „vŕčanie“ je zvukomalebného pôvodu (onomatopoeia). Napodobňuje zvuk, ktorý zvieratá vydávajú. Pravdepodobne má súvislosť s praslovanským koreňom *vьrč-, ktorý označoval podobné zvuky.

Príklady použitia vo vetách

• Počul som hrozivé vŕčanie psa za plotom.
• Vŕčanie motora naznačovalo, že niečo nie je v poriadku.
• Jeho neustále vŕčanie mi začalo liezť na nervy.
• Znelo to ako vŕčanie rozhnevaného medveďa.
• Ignoroval som vŕčanie starého auta a pokračoval v jazde.

Preklady

• Angličtina: growl
• Nemčina: knurren
• Francúzština: grognement
• Španielčina: gruñido
• Taliančina: ringhio
• Ruština: рычание (rychanije)
• Čínština: 咆哮 (páoxiào)