zub
Zub
Význam a Kontext
Zub je tvrdý orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine väčšiny stavovcov, slúžiaci na uchopenie, trhanie a drvenie potravy. Zub má významnú úlohu v procese trávenia. (anatómia)
Slovo zub sa tiež prenesene používa na označenie niečoho, čo pripomína zub tvarom alebo funkciou, napríklad zub píly.
Gramatika
Slovo zub je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | zub | zuby |
| Genitív | zuba | zubov |
| Datív | zubu | zubom |
| Akuzatív | zub | zuby |
| Lokál | zube | zuboch |
| Inštrumentál | zubom | zubami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- chrúb (nárečové)
- hryzák (odborné)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- mať ostré zuby (byť agresívny, dravý)
- čas uzuba (plynutie času)
- robiť si na niečo zuby (chcieť niečo získať; myslieť si na niečo)
- pozrieť sa niekomu na zuby (preskúmať niekoho, zistiť jeho skutočné úmysly)
- vyzbrojený po zuby (bohato vyzbrojený)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo zub má praslovanský pôvod. Pochádza z koreňa *zǫbъ, ktorý má indoeurópsky pôvod a označoval ostrý, špicatý predmet. Podobné slová existujú aj v iných jazykoch, napríklad v litovčine „žambas“ (zub) alebo v staroindickom „jabhru“ (čeľusť).
Príklady použitia vo vetách
- Bolí ma zub, musím ísť k zubárovi.
- Má krásne biele zuby.
- Zuby múdrosti mi začali rásť až v dospelosti.
- Pes ho chytil za nohu a zovrel ju svojimi silnými zubami.
- Našiel som na pláži zub žraloka.
Preklady
- Angličtina: tooth
- Nemčina: Zahn
- Francúzština: dent
- Španielčina: diente
- Taliančina: dente
- Ruština: зуб
- Čínština: 牙齿 (yáchǐ)